Svätý Otec navštívil Turecko a Libanon

Apoštolskú cestu Svätý Otec začal 27. novembra. Po prílete do Turecka sa vydal do Atatürkovho mauzólea, ktoré je pomenované po zakladateľovi moderného tureckého štátu a prvom prezidentovi Tureckej republiky.

Následne sa stretol so súčasným prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Adresoval mu výzvu, aby Turecko bolo zdrojom stability a zbližovania medzi krajinami v službe spravodlivého a trvalého mieru.

POVZBUDENIE MALEJ KOMUNITY

V druhý deň návštevy sa pápež v Katedrále Ducha Svätého pozdravil s miestnym katolíckym duchovenstvom a pastoračnými pracovníkmi.

V krajine žije síce iba malá katolícka komunita, no Lev XIV. ju povzbudil, aby sa nedala odradiť a naďalej pestovala v Turecku vieru. Krajinu polmesiaca totiž podľa neho tiež možno považovať za Svätú zem. „Na tomto území sa stretávajú dejiny izraelského národa s rodiacim sa kresťanstvom. Prelína sa tu Starý a Nový zákon a mnohé články viery sa formulovali na konciloch, ktoré sa odohrali v týchto končinách.“

Nasledovala návšteva Domu Malých sestier chudobných, po ktorej sa Lev XIV. presunul do Iznika, starobylej Nicey, na ekumenickú modlitbu.

EKUMENICKÁ DEKLARÁCIA

Tretí deň apoštolskej cesty sa niesol v duchu ekumenizmu a medzináboženského dialógu. Svätý Otec ho začal návštevou Modrej mešity. Pozornosť médií upútalo najmä to, že na znak úcty sa pri vstupe vyzul.

„Návštevu mešity prežil v tichosti, v duchu načúvania, s hlbokým rešpektom k tomuto miestu a viere tých, ktorí sa tam schádzajú na modlitbu,“ komentovala tento bod programu Svätá stolica.

Poobede sa Lev XIV. stretol s konštantínopolským ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. Najprv zapálili sviece v Patriarchálnej katedrále sv. Juraja a potom sa spoločne modlili. V sídle patriarchátu následne podpísali spoločnú deklaráciu, čím nadviazali na svojich predchodcov, pápeža Pavla VI. a ekumenického patriarchu Athenagora. Tí pred šesťdesiatimi rokmi ukončili vzájomné exkomunikácie z roku 1054.

Aktuálne vyhlásenie pripomína význam Nicejského vyznania viery a vyzýva na dialóg medzi cirkvami. „Vyzývame všetkých členov našich cirkví – duchovenstvo, mníchov, zasvätené osoby a veriacich laikov –, aby sa úprimne usilovali o naplnenie modlitby, ktorú Ježiš Kristus adresoval Otcovi: ,Nech sú všetci jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe... aby svet uveril.‘“

Pápež a patriarcha vyjadrili želanie pokračovať v hľadaní riešenia spoločného dátumu Veľkej noci. Vo vyhlásení odmietli aj akékoľvek využívanie náboženstva a Božieho mena na ospravedlnenie násilia.

Program dňa Svätý Otec zavŕšil svätou omšou v istanbulskej multifunkčnej aréne. Katolíkov žijúcich v Turecku povzbudil k svedectvu života, úsiliu o pokoj a priateľstvo medzi kresťanskými denomináciami aj s nekresťanmi. K ceste po moste medzi nebom a zemou, ktorá má vždy na zreteli oba brehy – lásku k Bohu i bratom.

Svätý Otec v Istanbule navštívil Modrú mešitu. Snímka: profimedia.sk

POĎAKOVANIE ZA SVEDECTVO

Štvrtý deň bol rozlúčkou s Tureckom. Po účasti na božskej liturgii v pravoslávnom chráme pápež Lev XIV. a patriarcha Bartolomej udelili spoločne ekumenické požehnanie.

Ešte predtým sa Svätý Otec stretol a predstaviteľmi Arménskej apoštolskej cirkvi. Poďakoval jej za odvážne kresťanské svedectvo v dejinách arménskeho ľudu, „nezriedka za tragických okolností“. Pápež tým nepriamo pomenoval osmanskú genocídu Arménov počas prvej svetovej vojny.

Počas letu do Libanonu Svätý Otec pred novinármi potvrdil, že v rámci ekumenických úvah sa diskutuje o  možnom spoločnom stretnutí kresťanov v roku 2033 pri príležitosti dvojtisíceho výročia Kristovho zmŕtvychvstania. Za možné miesto stretnutia označil Jeruzalem.

V Libanone pápež pozval ťažko skúšaný národ, aby bol tvorcom pokoja a hovoril jazykom nádeje. Vyjadril tiež podporu Cirkvi všetkým, ktorí v krajine vytrvali a navzdory ťažkej situácii ju neopúšťajú.

PRI SVÄTOM ŠARBELOVI

Na ďalší deň pápež navštívil známy maronitský kláštor v Anáji, kde je hrob svätého Šarbela. Na tomto pútnickom mieste sa pomodlil a príhovoru svätého pustovníka zveril jednotu Cirkvi a mier vo svete.

„Dobre však vieme, že bez obrátenia sŕdc nie je pokoj. Dúfajme teda, že svätý Šarbel nám pomôže obrátiť sa k Bohu a prosiť o dar konverzie pre nás všetkých,“ povedal Lev XIV.

Od hrobu svätého Šarbela putoval na mariánske pútnické miesto v Harisse. Kráľovnej Libanonu, ktorá je tam uctievaná, venoval zlatú ružu. V príhovore libanonskému duchovenstvu pripomenul, že budovanie pokoja si vyžaduje pevné zakotvenie v Bohu.

V rámci apoštolskej cesty sa Svätý Otec zúčastnil ešte na ekumenickom stretnutí v Bejrúte, stretol sa s mladými Libanončanmi a v posledný deň navštívil nemocnicu De la Croix, pomodlil sa na mieste tragédie v bejrútskom prístave a slúžil svätú omšu na pobreží libanonského hlavného mesta.