Ako zachrániť demokraciu vo svete

V rámci Bratislavských Hanusových dní (BHD) si návštevníci 14. júna vypočuli prednášku legendy politickej a právnej filozofie profesora Roberta P. Georga o tom, či a ako možno zachrániť demokraciu v polarizovanej spoločnosti.
Milada Čechová 18.06.2024
Ako zachrániť demokraciu vo svete

„Pre záchranu demokracie musíme byť ochotní spolupracovať s každým, kto je ochotný hľadať pravdu,“ povedal v Bratislave na BHD americký profesor Robert Peter George. Snímka: Erika Litváková

Popredný americký filozof v prednáške poukázal na to, že v posledných rokoch je liberalizmus nezlučiteľný s predliberálnymi ideálmi ľudského a spoločenského vývoja.

Vlastne je neliberálny, pretože sa snaží obmedzovať zákonodarstvo na základe toho, čo považuje za morálne, a obmedzuje slobodu radikalizmom, ktorý neponecháva žiadny priestor na zváženie pravdy prirodzeného práva v  otázkach hlbokého ľudského a morálneho významu, ako sú potraty, manželstvo, sexuálna morálka, asistovaná samovražda či eutanázia.

Problém je zdanlivo neriešiteľný,  ústi do mnohých sporov bez úctivého dialógu a  ovplyvňuje aj zákonodarstvo. Robert P. George problém rozobral s tým, že udržanie demokratickej spoločnosti si vyžaduje praktizovanie cností intelektuálnej pokory, otvorenosti mysle a predovšetkým lásky k pravde, ktoré sa prejavujú ochotou s úctou načúvať inteligentným ľuďom, aj keď spochybňujú nejaké naše presvedčenie.

„To neznamená, že všetky názory sú rovnako platné, a rozhodne to neznamená, že neexistuje žiadna pravda, ktorú treba objaviť. Ale ten, kto neupadol do modlárstva uctievania svojich vlastných názorov, bude chcieť počúvať ľudí, ktorí vidia veci inak, aby sa dozvedel, aké úvahy – dôkazy, dôvody, argumenty – ich priviedli na miesto odlišné od toho, kde sa nachádza on sám.“

Pre záchranu demokracie musíme byť všetci horliví spolupracovať s každým, kto je pripravený hľadať pravdu ponúkaním dôvodov, zhromažďovaním dôkazov a argumentovaním.

Robert P. George ďalej spomenul pápeža Jána Pavla II. a jeho encykliku Evangelium vitae (1995), v ktorej pripomína, že morálna hodnota demokracie nie je automatická, ale závisí od súladu s morálnym zákonom. „Je to doktrína nevyhnutnej zhody občianskeho práva s morálnou pravdou, prítomná už u Platóna i Aristotela, systematicky vyjadrená Tomášom Akvinským a tradíciou pápežského sociálneho učenia.“