Aktívne hľadali „stratené ovečky“

Ako byť synodálnou miestnou cirkvou v misii – touto otázkou sa zaoberalo približne 200 farských kňazov na medzinárodnom stretnutí v Sacrofane a Ríme od 29. apríla do 2. mája. Bol medzi nimi aj kňaz a člen synodálneho tímu Košickej arcidiecézy Peter Sykora, z ktorého svedectva vyberáme.
TK KBS 07.05.2024
Aktívne hľadali „stratené ovečky“

Celé zhromaždenie farárov potvrdilo, že misia je v kríze a robíme síce veľa šľachetných aktivít, ale zabúdame na cieľ a misiu. Z týchto dôvodov nás Duch cez synodu vedie nielen ku každodennému osobnému, ale aj komunitnému rozlišovaniu.

DARY DUCHA POKRSTENÝM

To sa vo farnostiach nedá bez zapojenia všetkých veriacich nielen do liturgie a pastoračných aktivít, ale aj do rozhodovania a hľadania ciest k naplneniu cieľa. Duch Svätý dáva dary všetkým pokrsteným, nielen služobným kňazom. Objaviť a uznať Ducha a charizmy v každom veriacom je azda najväčšia výzva týchto dní.

Kristus klope na naše dvere nielen preto, aby bol u nás a s nami, ale aj preto, aby sme konečne vyšli von a aktívne hľadali „stratené ovečky“. Pápež František pripomína, že Cirkev má byť poľnou nemocnicou. Sme teda pozvaní ošetrovať rany a nechať, aby ich Boh uzdravil, a nie vytvárať ďalšie zranenia neochotou a uzavretosťou.

DUCH VEDIE SVOJU NEVESTU

V Cirkvi nám chýba povedomie učeníctva. Zaznelo veľa svedectiev, že mnohí veriaci sú opravdivými učeníkmi s obrovskou odvahou prijať dynamiku Ducha Svätého a nie ustrnúť na statike úradníckej Cirkvi. Farári s pokorou priznali, že niekedy zabúdame, že neomylnosť je prisúdená len pápežovi a nie farárovi.

Až dojímavá bola bratská atmosféra, ktorá prítomných kňazov prinútila potvrdiť nutnosť prijať skutočnosť, že Duch Svätý si vedie svoju Cirkev a nie my. Synoda nás vyzýva, aby sme ako farári nikdy nerozhodovali sami, ale stále v spolupráci s ostatnými.

MILOSRDNOSŤ SPOLOČENSTVA

Kňazi tiež prišli k záveru, že „úzke okruhy“ niektorých veriacich okolo farára vo farnosti sú nebezpečné, že naše zhromaždenia sú často selektívne a posudzujúce, no nie rozhodujúce. Spoločenstvo veriacich je málo milosrdné a často nepustí k sebe rozvedených, kňazov, ktorí opustili svoju službu, a sestry, ktoré odišli z rehole.

Nakoniec zaznela túžba po rozšírení farského spoločenstva z malej komunity veriacich na všetkých pokrstených, ktorí vo farnosti žijú, hoci z rôznych dôvodov nie sú aktívni. Obraz Cirkvi, ktorý farári pri svojej celodennej práci predstavili, vylučuje individualizmus a narcizmus, ktorý hatí vanutie Ducha a autentický dialóg.

Duch Svätý jednoznačne vedie Cirkev k väčšej otvorenosti a obráteniu. S týmto nadšením kňazi večer spoločne slávili Eucharistiu a prežili skutočné kňazské spoločenstvo a nadšenie pre radostnejšiu a pokornejšiu Cirkev.