Českí veriaci budú mať nového blahoslaveného

Jan Zavřel sa narodil v máji 1725 v Chodove pri Prahe (dnes už časť Prahy) – v Pražskej arcidiecéze. V roku 1745 odišiel z Klatov do Litoměříc, kde bol v dominikánskom Kláštore svätého Michala prijatý do noviciátu za Českú dominikánsku provinciu a dostal meno Chryzostom.

Po ročnom noviciáte zložil 14. augusta 1746 slávnostné sľuby, ako vtedy bolo bežnou praxou vo väčšine rehoľných rádov. Ďalšia správa o bratovi Chryzostomovi je z roku 1752, keď sa už ako kňaz uvádza ako študent 5. ročníka teológie v Prahe a zároveň aj ako katechéta.

Pravdepodobne niekedy v týchto rokoch aj zložil príslušné skúšky a bol promovaný za lektora posvätnej teológie, čo je titul, ktorý ho oprávňoval na výučbu na vyšších dominikánskych školách.

Zrejme v 60. rokoch 18. storočia sa začala jeho púť za ďalším rehoľným povolaním. V nasledujúcich rokoch býval v Benátkach a vyučoval teológiu v rímskom Kláštore sv. Sabíny.

S povolením predstavených prestúpil v roku 1776 do cisterciánskeho rádu trapistickej reformy do Casamari, kde prijal meno Dominik a o rok neskôr zložil aj slávnostné sľuby. Čoskoro potom sa stal priorom a neskôr magistrom.

Ako sám páter uviedol, stále počul vnútorný hlas, aby sa Bohu zasvätil na nejakom viac uzavretom mieste. Nezdá sa teda, žeby nebol spokojný s rehoľnou disciplínou; zdržiaval sa takmer vždy v úplne vzorných a reformovaných kláštoroch, všetky však boli spojené s intenzívnym apoštolátom, misijnou a učiteľskou činnosťou.

Keď 13. mája 1799 vtrhli do opátstva francúzske vojská vracajúce sa z Neapola, aj napriek dobrému prijatiu zo strany mníchov začali vojaci kláštor plieniť. Otec Zavřel dvakrát pozbieral rozhádzané hostie – najprv v kostole a potom v kaplnke kláštornej infirmerie, kde zotrval v adorácii s dvoma spolubratmi.

Tam ich prekvapili opití vojaci, a keď sa otec Zavřel tretíkrát snažil uchrániť Najsvätejšiu sviatosť, bol ubitý mečom. Jeho posledné slová boli: „Ježiš, Mária.“

Okrem neho boli zavraždení i ostatní rehoľníci z kláštora v Casamari.

Úcta k týmto mučeníkom bola od ich smrti takmer nepretržitá, o čom svedčí aj dominikánsky arcibiskup a komisár rímskej inkvizície Tomáš Mária Granella, OP (1840 – 1911), ktorý už v roku 1901 zložil ku každému z nich zvláštnu modlitbu; všetky modlitby môžeme nájsť v súčasnom oficiálnom záverečnom spise procesu blahorečenia.