Charita pomáha Moldavsku riešiť odpad

Zmierniť ju a vyriešiť problémy so separovaním, s recyklovaním či nelegálnymi skládkami pomáhajú Moldavčanom aj Slováci. Ich projekt financuje Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a realizuje ho Slovenská katolícka charita.

Miestnou spojkou tohto projektu v Moldavsku je Andrij Dichťarčuk. Mladý rodák z Ukrajiny vyrástol neďaleko Bánoviec nad Bebravou a projektom doslova žije: „Odpad sa zbiera väčšinou na nelegálne skládky, ktoré potom horia.

My sme začali pracovať na projekte, ktorý má vyriešiť problémy s odpadovým hospodárstvom v mestečku Criuleni. Aj tam je problémom nelegálna skládka, ktorá niekoľkokrát do roka horí.“

CRIU A LENI

Criuleni je malé mestečko na pravom brehu rieky Dnester. Podľa legendy, ktorá je moldavským variantom príbehu Rómea a Júlie, nesie meno po dvoch zaľúbencoch, ktorým rodičia bránili v láske – volali sa Criu a Leni.

Dnešní Criulenčania však riešia okrem problémov so vzťahmi či s vojnou aj ekologické s odpadom. Chudobná krajina dokáže zabezpečiť odvoz smetí raz do týždňa len polovici Moldavčanov.

Mnohým obyvateľom musel stačiť len veľký kontajner, z ktorého smeti doslova pretekali na všetky strany. Ten potom celý deň nakladali na autá a vyvážali na skládku.

SEPAROVANIE PO NOVOM

To je však už v časti mesta minulosťou, pretože Slovenská katolícka charita sa to rozhodla v spolupráci so SlovakAid zmeniť. Pri bytovkách sú nové stojiská s kontajnermi na zmiešaný odpad, kartón, sklo i na plast. Dokopy ich postavili jedenásť a Charita nezabudla ani na kúpu nového smetiarskeho auta.

Šofér si ho pochvaľuje rovnako ako starosta mesta Criuleni Mihajil Sklifos, ktorý tiež nemá problém sadnúť si za volant. Roky totiž pracoval v západnej Európe ako vodič a rozhodol sa vrátiť. Separovanie sa mu páči a verí, že aj miestni si zvyknú. Najskôr si ich ale museli získať.

OD DOMU K DOMU

Chodili preto od domu k domu vysvetľovať, ako a prečo separovať. Medzi nimi aj Alla Janenko, rodáčka z Criuleni. Hovorí, že najviac zaujali mladých a to im pomohlo. Sú to totiž práve deti a vnúčatá, ktoré upozorňujú svojich rodičov a starých rodičov, ak zle separujú.

Odbornou dušou projektu je Lenka Beznáková z myjavských kopaníc, expertka z Priateľov zeme. Ľudí nekritizuje, ale povzbudzuje.

O tom, že niekedy bude vedomosti odovzdávať v Moldavsku, sa jej ani nesnívalo: „Vôbec. Nikdy v živote mi to ani nenapadlo. Som veľmi rada, že naša organizácia dokáže a aj už vie pomôcť tu v Moldavsku nielen pri kompostovaní, ale byť aj pri začiatkoch odpadového hospodárstva.“

BLÍZKO PRI ČLOVEKU

Práve kompostovanie bol totiž jeden z pilierov projektu. Pre Slovákov, ktorí by mohli ohŕňať nos nad pomocou v Moldavsku, má Lenka jasný odkaz: „Keď sa pozriem do nádoby, na to, čo vyhadzujem, vidím, že zhruba polovicu tvorí biologický odpad. Ak sa s ním zle nakladá, či už skládkovaním, alebo spaľovaním, tak je únik skleníkotvorných plynov do atmosféry veľmi výrazný, takže ohrozuje nás všetkých.“

Čiže nielen ľudí v Moldavsku, ale aj na Slovensku. A to si veľmi dobre uvedomujú aj v Slovenskej katolíckej charite. V nej má tento projekt pod palcom manažérka Jana Urbanová. Vysvetľuje, že si úlohu v tomto projekte nevybrali náhodou, pretože Charita má v slogane Blízko pri človeku.

„Keď sa chceme starať o človeka, potrebujeme sa pozrieť, kde žije. V tomto nám môže byť inšpiráciou aj encyklika pápeža Františka Laudato si’, ktorá má podtitul O starostlivosti o náš spoločný domov. Hovorí sa v nej, že nie je možné oddeliť pomoc núdznym a sociálnu spravodlivosť od ekologickej spravodlivosti. To, ako sa správame, má dosah na ľudí v rozvojových krajinách. Hoci oni prispievajú ku klimatickým zmenám najmenej, najviac nimi trpia.“