K lepšej liturgii nestačí vymeniť liturgické knihy

Na tento rok pripadá 50. výročie potvrdenia pokoncilových liturgických textov. A vo štvrtok 14. februára uplynulo pol storočia od schválenia nového rímskeho kalendára a sviatkov liturgického roka (Motu proprio Pavla VI. Mysterii Paschalis, 14. 2. 1969).
VN CZ 15.02.2019
K lepšej liturgii nestačí vymeniť liturgické knihy

Liturgia je životom, ktorý formuje, a nie ideou, ktorú si treba osvojiť. Ilustračná snímka: unsplash.com/Annie Theby

Pápež František pripomenul tieto udalosti pri štvrtkovej (14. februára) audiencii pre účastníkov plenárneho zasadnutia Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Iba zmena kníh nestačí
„Vieme, že nestačí zmeniť liturgické knihy, aby sme zlepšili kvalitu liturgie. Urobiť len toto by bolo omylom. K tomu, aby bol život skutočne jednou Bohu milou chválou, treba zmeniť srdce.

K tejto konverzii smeruje kresťanské slávenie, ktoré je stretnutím života s Bohom živých.

Práve na tejto úlohe spolupracuje tento vatikánsky úrad s pápežom a s biskupskými konferenciami. Svätá stolica totiž nenahrádza biskupov, ale spolupracuje s nimi na službe modliacej sa Cirkvi, v bohatstve rôznych jazykov a kultúr,“ zdôraznil František a pripomenul motu proprio Magnum principium (3. septembra 2017), zdôrazňujúce vzájomnú, bdelú a kreatívnu spoluprácu.

Nie štýl urob si sám
K téme plenárneho zhromaždenia, ktorou je liturgická formácia, pápež upriamil pozornosť na svoju tézu z apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium (EG 231 - 233) o primáte reality nad ideou:

„Preto je dobré v liturgii, ako aj v ďalších oblastiach cirkevného života neskončiť v sterilných ideologických polarizáciách, ktoré sa rodia často vtedy, keď považujúc vlastné idey za platné vo všetkých kontextoch, dochádzame k zaujatiu postoja večnej diskusie voči tomu, kto ich s nami nezdieľa.

Takto, vychádzajúc azda z túžby reagovať na niektoré neistoty dnešnej situácie, riskujeme, že sa potom uzavrieme v minulosti, ktorej už niet, alebo že utečieme do predpokladanej budúcnosti.

Východiskovým bodom je, naopak, uznať skutočnosť posvätnej liturgie, žijúceho pokladu, ktorý nemôže byť zredukovaný na chute, recepty a prúdy, ale treba ju prijať s poddajnosťou a podporovať ju s láskou, keďže je nenahraditeľnou výživou na vyvážený rast Božieho ľudu.

Liturgia nie je poľom pre štýl urob si sám, ale je zjavením cirkevného spoločenstva. Preto v modlitbách a v gestách zaznieva ,my′ a nie ,ja′; reálna komunita, nie ideálny subjekt.

Keď nostalgicky oplakávame minulé tendencie alebo keď chceme nanútiť nové, riskujeme, že dáme prednosť časti pred celkom, ,ja′ pred Božím ľudom, abstraktnému pred konkrétnym, ideológii pred spoločenstvom a svetskému pred duchovným.“

Úloha liturgie je nenahraditeľná
Pápež František potom obrátil pozornosť k téme plenárneho zasadnutia Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorou je liturgická formácia Božieho ľudu.

Ako povedal, táto formácia spočíva predovšetkým v uvedomení si nenahraditeľnej úlohy liturgie v živote Cirkvi, v napomáhaní lepšieho pochopenia modlitby Cirkvi a k jej vnímaniu ako skúsenosti stretnutia s Pánom a bratmi.

„Liturgia je privilegovanou cestou, po ktorej kráča kresťanský život v každej fáze svojho rastu. Máte preto pred sebou veľkú a krásnu úlohu - pracovať na tom, aby Boží ľud znovu objavil krásu zo stretnutia s Pánom v slávení jeho tajomstva a v tomto stretnutí mal život v jeho mene,“ povedal pápež František v závere audiencie pre účastníkov plenárneho zasadnutia Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.