Ľudstvo na civilizačnej križovatke

Po oficiálnom privítaní na letisku premiérkou Élisabethou Borneovou a súkromnom rozhovore Svätý Otec predsedal v piatok popoludní mariánskej modlitbe v Bazilike Notre-Dame de la Garde (Panny Márie Ochrankyne), ktorá je symbolom nádeje a ochrany námorníkov.

„Otvorme dvere kostolov a farností, ale predovšetkým dvere srdca, aby sme svojou jemnosťou, láskavosťou a  pohostinnosťou ukázali tvár nášho Pána,“ vyzval kňazov v príhovore po modlitbe.

„Ktokoľvek sa k vám priblíži, nech u vás nenájde odstup a odsudzovanie, ale svedectvo pokornej radosti.“ Na záver dodal: „Prinášajme pohľad Boha našim bratom, prinášajme smäd našich bratov k Bohu, šírme radosť evanjelia. Toto je náš život a je neuveriteľne krásny, napriek ťažkostiam a pádom, dokonca aj našim hriechom.“

SME NA KRIŽOVATKE

Po stretnutí s klérom sa pri neďalekom pamätníku utopených námorníkov a migrantov stretol na modlitbe s náboženskými predstaviteľmi v Marseille.

„Príliš veľa ľudí, ktorí utekajú pred konfliktmi, chudobou a environmentálnymi katastrofami, nachádza vo vlnách Stredozemného mora konečné odmietnutie pri hľadaní lepšej budúcnosti. Nachádzame sa na civilizačnej križovatke. Buď nastúpi kultúra ľudskosti a bratstva, alebo kultúra ľahostajnosti: nech sa každý snaží, ako vie.“

Pápež František sa pomodlil pri pamätníku utopených námorníkov a migrantov. Snímka: profimedia.sk

PRÍSTAV NÁDEJE PRE SKĽÚČENÝCH

Na druhý deň ráno pápež súkromne prijal ľudí v ekonomickej núdzi v dome rehoľných sestier Matky Terezy. Predpoludním sa presunul do Palais du Pharo na záverečné zasadnutie stredomorských stretnutí za účasti biskupov Francúzska a ďalších stredomorských diecéz, mladých ľudí, politických autorít a združení. V  príhovore sa venoval trom symbolom Marseille. More, prístav a maják.

„Buďte morom dobra, aby ste solidárne čelili dnešnej chudobe; buďte pohostinným prístavom, aby ste prijali tých, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť; buďte majákom mieru, aby ste prostredníctvom kultúry stretnutia rozštiepili temné priepasti násilia a vojny.“

CHVENIE ŽIVOTOM

Poslednou časťou bola sobotná popoludňajšia svätá omša na štadióne Vélodrome. Počas homílie sa veriacich opýtal, či veria, že Boh pôsobí v našich životoch. „Skúsenosť viery vyvoláva predovšetkým chvenie životom.“

Je to opak chladného srdca, z ktorého môže človek ochorieť cynizmom, rezignáciou či neistotou. „Boh je vzťah a často nás navštevuje cez ľudské stretnutia, keď sa vieme otvoriť druhému, keď je toto chvenie životom tých, ktorí nás denne obklopujú, a keď naše srdcia nezostávajú ľahostajné a necitlivé voči ranám tých, ktorí sú krehkí.“

Mnohé európske krajiny a veľkomestá, „kde spolunažívajú rôzne kultúry a náboženstvá, sú v  tomto zmysle veľkou výzvou proti vyhrotenému individualizmu, proti sebectvu a uzavretosti, ktoré plodia samotu a utrpenie“.

Na záver všetkých pozval, aby sme boli kresťanmi, „ktorí prijímajú oheň Ducha Svätého a dávajú sa oslovovať výzvami Stredomoria, volaním chudobných, svätými utópiami bratstva a mieru, ktoré čakajú na uskutočnenie“.