Nemocnice založené Bratmi milosrdnej lásky v Belgicku už nie sú katolícke

Belgická kongregácia Bratov milosrdnej lásky sa rozhodla odísť zo svojich 15 psychiatrických nemocníc po rozhodnutí Kongregácie pre náuku viery, ktorá týmto inštitúciám nariadila, aby prestali používať meno „katolícke“ z dôvodu, že súhlasia s vykonávaním eutanázie u ich pacientov.
E- kai 05.05.2020
Nemocnice založené Bratmi milosrdnej lásky v Belgicku už nie sú katolícke

Rozhodnutie Svätej stolice bolo oznámené listom z 30. marca, v ktorom sa uvádza, že „psychiatrické nemocnice spravované provinciálnym úradom Bratov milosrdnej lásky v Belgicku sa už nebudú považovať za katolícke inštitúcie“.

Generálny predstavený, brat René Stockman v súvislosti s tým potvrdil, že rehoľné spoločenstvo „musí opustiť svoje psychiatrické strediská v Belgicku“. Poznamenal, že je to bolestivé rozhodnutie, pretože kongregácia patrí k priekopníkom v oblasti psychiatrickej starostlivosti v Belgicku.

Rozhodnutím Vatikánu sa skončil trojročný spor medzi Bratmi milosrdnej lásky a spoločnosťou spravujúcou ich nemocnice v Belgicku.

V roku 2017 sa správna rada združenia, v ktorej je väčšina laikov, rozhodla povoliť eutanáziu v svojich nemocniciach v Belgicku, kde je zákon o eutanázii jedným z najliberálnejších. Jeho predsedom je bývalý belgický predseda vlády a v rokoch 2009 - 2014 prvý stály predseda Európskej rady Hermann Van Rompuy.

List Kongregácie pre náuku viery podpísal jej prefekt, kardinál Luis Francisco Ladaria Ferrer a sekretár, arcibiskup Giacomo Morandiego.

Kongregácia pre náuku viery zdôraznila, že „eutanázia zostáva neprijateľným aktom, dokonca aj v extrémnych prípadoch,“ a odvolala sa na encykliku sv. Jána Pavla II. Evangelium vitae z roku 1995 a na príhovor pápeža Františka, ktorý adresoval plenárnemu zhromaždeniu dikastéria 30. januára tohto roku.

V liste sa ďalej uvádza, že katolícke učenie „potvrdzuje posvätnú hodnotu ľudského života“, „dôležitosť starostlivosti o chorých a ľudí so zdravotným postihnutím a ich sprevádzanie“, „kresťanskú hodnotu utrpenia, morálnu neprípustnosť eutanázie“ a „nemožnosť zaviesť túto prax v katolíckych nemocniciach, dokonca aj v extrémnych prípadoch, a rovnako aj spoluprácu v tejto oblasti s občianskymi inštitúciami“.