Od zlyhania k nádeji

Pri svojej kajúcej púti v Kanade pápež František slávil vo štvrtok 28. júla dopoludnia (o 16.00 nášho času) svätú omšu za zmierenie v národnej Svätyni sv. Anny de Beaupré v Québecu. V homílii na evanjeliovom príklade emauzských učeníkov povzbudil na „cestu od zlyhania k nádeji“.
VN SK 29.07.2022
Od zlyhania k nádeji

Veriaci počas svätej omše pred národnou Svätyňou sv. Anny de Beaupré v Québecu. Snímka: profimedia.sk

Svätej omši s formulárom „za zmierenie“ a liturgickými čítaniami z Knihy Genezis (Gn 3, 8 - 15. 20 - 21) a Lukášovho evanjelia (Lk 24, 13 - 35) predsedal pápež František v bielom pluviáli. Koncelebrovali ju kanadskí kardináli a biskupi.

Pri oltári celebroval miestny arcibiskup kardinál Gérald Cyprien Lacroix. Svätý Otec sa počas státia občas podopieral bielou paličkou.

Znela francúzština

Ani pri tejto udalosti nechýbali domorodí obyvatelia Kanady, ktorí v sprievode priniesli obetné dary za spevu skupiny indiánskych žien. 

Homíliu predniesol Svätý Otec v španielčine a po častiach bola prekladaná do francúzštiny. Keďže Québec je frankofónnou časťou Kanady, pri slávení zaznela najmä francúzština a latinčina, spevom ho animoval miešaný zbor vo francúzskom jazyku.

Súčasní emauzskí učeníci

Pápež František v homílii prepojil príbeh o emauzských učeníkoch so súčasnou realitou. „Na životnej ceste a na ceste viery, keď sa snažíme uskutočniť sny, plány, očakávania a nádeje, ktoré máme v srdci, narážame aj na svoje slabosti a krehkosti, zažívame porážky a sklamania a niekedy zostávame väzňami pocitu zlyhania, ktorý nás ochromuje.

Evanjelium nám oznamuje, že práve v tejto chvíli nie sme sami: Pán nám vychádza v ústrety, pripája sa k nám, kráča tou istou cestou ako my s diskrétnosťou milého pocestného, ktorý nám chce znovu otvoriť oči a rozohriať naše srdcia.“ 

Povzbudil, že „keď zlyhanie ustúpi stretnutiu s Pánom, život sa znovuzrodí pre nádej a my sa môžeme zmieriť: sami so sebou, s bratmi, s Bohom“.
Skúsenosť učeníkov pri stretnutí so vzkrieseným Pánom nazval „cestou od zlyhania k nádeji“.

Obaja učeníci po Kristovom umučení zdrvení odchádzajú z Jeruzalema.

„Aj my zoči-voči pohoršeniu zla a zoči-voči Kristovmu telu zranenému v tele našich domorodých bratov a sestier sa ponárame do horkosti a cítime ťarchu zlyhania,“ skonštatoval pápež. 

Pán kráča s nami

Upozornil na pokušenie úniku: „Nie je nič horšie, ako zoči-voči životným zlyhaniam utiecť, aby sme im nemuseli čeliť.

To je pokušenie nepriateľa, ktoré ohrozuje našu duchovnú cestu a cestu Cirkvi. Chce, aby sme uverili, že tento neúspech je už definitívny; chce nás ochromiť v horkosti a smútku, presvedčiť nás, že sa už nedá nič urobiť, a preto sa neoplatí hľadať spôsob, ako začať odznova.“

„Verme, že Ježiš sa pripája k nášmu kráčaniu a dovoľme mu, aby sa s nami stretol; dovoľme jeho slovu, aby interpretovalo dejiny, ktoré žijeme ako jednotlivci i ako spoločenstvo, a aby nám ukázalo cestu k uzdraveniu a zmiereniu.

Lámme spolu vo viere eucharistický chlieb, aby sme pri tomto stole znovuobjavili seba samých ako milované deti Otca, povolané byť bratmi a sestrami.“

Zdôraznil, že jediným riešením je dať Ježišovi miesto v strede všetkého, čo prežívame. „Do centra všetkých vecí postavme jeho slovo, ktoré osvetľuje udalosti a prinavracia nám zrak, aby sme videli činorodú prítomnosť Božej lásky a to, že dobro je možné aj v zdanlivo stratených situáciách.

Dajme do centra chlieb Eucharistie, ktorý Ježiš dnes pre nás znovu láme, aby sa podelil o svoj život s naším, aby objal naše slabosti, podporil naše unavené kroky a uzdravil nám srdce. A zmierení s Bohom, s druhými a so sebou samými sa aj my môžeme stať nástrojmi zmierenia a pokoja v spoločnosti, v ktorej žijeme.“

Ženy v pláne spásy

Spomenul aj miesto slávenia štvrtkovej svätej omše – Baziliku sv. Anny de Beaupré. „V tejto bazilike, kde si pripomíname matku Panny Márie a kde sa nachádza aj krypta zasvätená Nepoškvrnenému počatiu, nemôžeme nevyzdvihnúť úlohu, ktorú Boh chcel dať ženám vo svojom pláne spásy.“

Poukázal na ich dôležitú úlohu. „Svätá Anna, presvätá Panna Mária, ženy veľkonočného rána nám ukazujú novú cestu zmierenia.

Materinská neha toľkých žien nás ako Cirkev môže sprevádzať k novým plodným časom, v ktorých zanecháme toľko neplodnosti a smrti a do centra pozornosti opäť postavíme Ježiša, ukrižovaného a vzkrieseného.“

Spoločenstvo Cirkvi v Kanade na záver pozval na modlitbu s jednoduchosťou: „Zostaň s nami, Pane. Lebo ak ty kráčaš po našom boku, zlyhanie sa otvára nádeji na nový život. Amen.“