Otvorme dvere trpiacim

Na Námestí Lajosa Kossutha v Budapešti vyvrcholila 41. apoštolská cesta pápeža Františka. Pri homílii počas svätej omše 30. apríla sa Svätý Otec zameral na obraz Ježiša Dobrého Pastiera, ktorý otvára dvere. Vyzval preto otvoriť zatvorené dvere nášho sebectva každému, kto trpí. Či už ľuďom odlišným, migrantom, alebo chudobným.
Vatican News 30.04.2023
Otvorme dvere trpiacim

Pápež František sa na Námestí Lajosa Kossutha stretol s vyše 50-tisíc veriacimi, pre ktorých slúžil svätú omšu. Snímka: profimedia.sk


Na eucharistickom slávení sa zúčastnilo vyše 50-tisíc veriacich. Medzi nimi bolo aj viacero slovenských veriacich, ktorí pricestovali do Maďarska najmä z južných okresov. Spolu s nimi putovali aj slovenskí kňazi i biskupi.

Svätý Otec v homílii vyzval všetkých k otvorenosti. V homílii pripomenul, že Ježiš hovorí o sebe ako o bráne, ktorá je otvorená. Aj nás pápež František pozval byť otvorenými pre všetkých a vychádzať ku všetkým.

Všetci sme vzácni

„Ježiš prišiel ako Dobrý pastier ľudstva, aby nás povolal a priviedol domov. A my si tak s vďačnosťou môžeme pripomenúť jeho lásku k nám, ktorí sme boli od neho vzdialení. Áno, kým sme boli všetci stratení ako ovce a šli sme si každý vlastnou cestou, on vzal na seba naše neprávosti a zaťažil sa našimi hriechmi, aby nás priviedol späť k Otcovmu srdcu.“

„Aj dnes, v každej životnej situácii; v tom, čo nosíme v srdci; v našich zblúdeniach; v našich strachoch; v pocite porážky, ktorý nás niekedy prepadá; vo väzení smútku, ktorý nám hrozí svojím zovretím, on nás volá. Prichádza ako Dobrý pastier a volá nás po mene, aby nám povedal, akí sme v jeho očiach vzácni; aby uzdravil naše rany a vzal na seba naše slabosti; aby nás zhromaždil do jednoty vo svojom ovčinci a dôverne nás zblížil s Otcom a medzi nami navzájom.“

Sme povolaní šíriť lásku

„Bratia a sestry, keď tu dnes ráno stojíme, cítime radosť z toho, že sme svätým Božím ľudom. Všetci sme zrodení z jeho povolania; to on nás zvolal pospolu, a preto sme jeho ľud, jeho stádo, jeho Cirkev. Zhromaždil nás tu, aby nás veľkosť jeho lásky všetkých spojila v jednom objatí, hoci sa navzájom líšime a patríme do rozdielnych spoločenstiev. Je pekné byť pospolu: biskupi a kňazi, rehoľníci a laici; a je pekné zdieľať túto radosť s ekumenickými delegáciami, s vedúcimi židovskej komunity, s predstaviteľmi občianskych inštitúcií a diplomatického zboru.“

„Toto je katolicita: my všetci kresťania, povolaní každý po mene Dobrým pastierom, sme povolaní prijímať a šíriť jeho lásku, aby bol jeho ovčinec inkluzívnym (začleňujúcim) a nikdy nie vydeľujúcim (exluzívnym). A preto sme všetci povolaní pestovať vzťahy bratstva a spolupráce, bez oddeľovania sa navzájom, bez považovania nášho spoločenstva za vyhradené prostredie, bez podľahnutia obavám o obranu vlastného priestoru, ale aby sme sa otvorili vzájomnej láske.“

Vyjdime zo svojho pohodlia

„Po povolaní oviec ich Pastier vyvádza. Najprv ich povolaním priviedol do ovčinca, teraz ich vyvádza von. Najprv sme zhromaždení do Božej rodiny, aby sme sa stali jeho ľudom, potom sme poslaní do sveta, aby sme sa s odvahou a bez strachu stali hlásateľmi Dobrej zvesti, svedkami Lásky, ktorá nás obnovila. Tento pohyb – vchádzanie a vychádzanie – môžeme pochopiť z iného obrazu, ktorý Ježiš používa: z obrazu dverí. Hovorí: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“

„Ešte raz si to pozorne vypočujme: bude vchádzať i vychádzať. Na jednej strane je Ježiš dverami, ktoré sa nám otvorili dokorán, aby sme mohli vstúpiť do Otcovho spoločenstva a zakúsiť jeho milosrdenstvo.“

„Ako však každý vie, otvorené dvere slúžia nielen na vojdenie, ale aj na vyjdenie z miesta, v ktorom sa človek nachádza. A tak po tom, čo nás Ježiš priviedol späť do Božieho objatia a do ovčinca Cirkvi, je tou bránou, ktorá nás vedie von do sveta. Nabáda nás, aby sme vyšli v ústrety bratom a sestrám. A dobre si to zapamätajme: všetci, nevylučujúc nikoho, sme k tomu povolaní, aby sme vyšli zo svojej zóny pohodlia a mali odvahu dosiahnuť každú perifériu, ktorá potrebuje svetlo evanjelia.“

Otvorme dvere

„Bratia a sestry, byť vychádzajúcimi von znamená pre každého z nás stať sa ako Ježiš otvorenými dverami. Je smutné a bolestné vidieť zatvorené dvere – zatvorené dvere nášho sebectva voči tým, ktorí každý deň kráčajú vedľa nás; zatvorené dvere nášho individualizmu v spoločnosti, ktorej hrozí chradnutie v osamelosti; zatvorené dvere našej ľahostajnosti voči tomu, kto trpí a je v chudobe; zatvorené dvere voči tomu, kto je cudzinec, odlišný, migrant, chudobný.“

„A dokonca aj zatvorené dvere našich cirkevných spoločenstiev - zatvorené medzi nami, zatvorené voči svetu, zatvorené voči tým, ktorí „nie sú v norme“, zatvorené voči tým, ktorí túžia po Božom odpustení.“

„Prosím: otvorme dvere! Snažme sa aj my slovami, skutkami, každodennou činnosťou byť ako Ježiš. Byť otvorenými dverami, ktoré sa nikdy nikomu nezabuchnú pred nosom, dverami, ktoré umožňujú každému vstúpiť a zakúsiť krásu Pánovej lásky a odpustenia.“

„Milovaní, Ježiš, Dobrý pastier, nás volá po mene a ujíma sa nás s nekonečnou nehou. On je dverami, a kto cez neho vstúpi, má večný život. On je našou budúcnosťou. Preto sa nikdy nedajme odradiť, nikdy sa nedajme okradnúť o tú radosť a ten pokoj, ktorý nám on daroval. Neuzatvárajme sa do problémov či apatie.“

„Dajme sa sprevádzať naším Pastierom. S ním budú naše životy, naše rodiny, naše kresťanské spoločenstvá a celé Maďarsko žiariť novým životom!“