Pápež František vyzval na modlitbu a pokánie

List Božiemu ľudu, to je názov listu, ktorý napísal Svätý Otec. Obracia sa v ňom na všetkých veriacich v súvislosti so škandálmi sexuálnych zneužívaní v Cirkvi. Pápež v ňom celú Cirkev vyzýva na skutky pokánia – modlitbu a na pôst.
VN SK 27.08.2018
Pápež František vyzval na modlitbu a pokánie

"Pozývam celý svätý veriaci Boží ľud na kajúce skutky modlitby a pôstu" - to je výzva pápeža Františka. Snímka: pixabay.com

Štvorstranový list, v ktorom pápež vyjadruje zahanbenie a ľútosť Cirkvi nad spomínanými zločinmi, sa začína slovami sv. Pavla: „Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy“ (1 Kor 12, 26). Rany obetí „nikdy nevymiznú a zaväzujú nás mocne odsúdiť tieto ohavné činy, ako aj k tomu, aby sme naše sily zamerali na vykorenenie tejto kultúry smrti“, uvádza Svätý Otec.

Zaručiť ochranu maloletým
„Hľadiac na minulosť, nebude nikdy stačiť to, čo sa robí v prosbe o odpustenie a v úsilí o nápravu spôsobených škôd. Hľadiac do budúcnosti, nebude nikdy zanedbateľné to, čo sa urobí pre oživenie kultúry schopnej zabrániť, aby sa podobné prípady nielen neopakovali, ale aby nenašli ani priestor na ich zakrývanie a pretrvávanie.

Bolesť obetí a ich rodín je aj našou bolesťou, preto je naliehavo potrebné opätovne zopakovať náš záväzok zaručiť ochranu maloletých i zraniteľných dospelých.“

Pápež František v liste spomína konkrétnu správu z Pensylvánie, v ktorej sa opisuje skúsenosť najmenej tisícky osôb, ktoré boli obeťami zneužívania zo strany kňazov.

„Bolesť týchto obetí je sťažnosť, ktorá vystupuje do neba, ktorá sa dotýka duše a ktorá po dlhý čas bola ignorovaná, zakrývaná alebo umlčovaná. Ale jej volanie bolo silnejšie než všetky opatrenia, ktoré to chceli umlčať alebo sa tiež pokúšali niečo vyriešiť opatreniami, ktoré tomu ešte priťažili, upadnúc do spoluviny. Pán toto volanie počul a dal nám opätovne vidieť, na čej strane chce stáť.“

Pozývam celý svätý veriaci Boží ľud k praktizovaniu kajúcnej modlitby a pôstu podľa Pánovho príkazu

Nereagovali sme včas
Svätý Otec priznáva s hanbou a pokáním, že ako cirkevné spoločenstvo sme nevedeli byť tam, kde sme mali byť, že sme nereagovali. „Zanedbali sme a opustili sme maličkých.“

Pápež František dodáva, že rozmer a závažnosť týchto udalostí si vyžaduje reakciu na globálnej i komunitnej úrovni. Nestačí si však na ceste konverzie priznať, čo sa stalo, upozorňuje Petrov nástupca.

„Dnes sme ako Boží ľud vyzvaní k tomu, aby sme na seba vzali bolesť našich bratov a sestier, zranených na tele i duchu. Ak v minulosti bolo formou odpovede zanedbávanie, dnes chceme, aby sa solidárnosť, vo svojom najhlbšom a najnáročnejšom zmysle, stala naším spôsobom, ako budovať dejiny súčasnosti i budúcnosti; v životnom priestore, v ktorom by konflikty, napätia a najmä obete akéhokoľvek typu zneužitia našli k nim vystretú ruku, ktorá ich ochráni a vyslobodí z ich bolesti (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 228).“

Pozývam Boží ľud na modlitbu a pokánie
Svätý Otec si uvedomuje všetko úsilie a prácu, ktorá sa už vykonala v rôznych častiach sveta v prevencii a ochrane integrity detí a zraniteľných dospelých. Napriek tomu si myslí, že v aplikovaní týchto opatrení prišlo k omeškaniu.

„Spolu s týmto úsilím je nevyhnutné, aby sa každý pokrstený cítil zapojený do cirkevnej i spoločenskej premeny, ktorú tak veľmi potrebujeme. Takáto premena si vyžaduje konverziu jednotlivcov i spoločenstva a privádza nás k tomu, aby sme hľadeli tým istým smerom, ako to robí Pán.

Naučiť sa pozerať tam, kam sa pozeral Pán, byť tam, kde nás chce mať Pán, obrátiť sa v srdci stojac v jeho prítomnosti. Na tento účel nám pomôžu modlitba a pokánie.

Pozývam celý svätý veriaci Boží ľud k praktizovaniu kajúcnej modlitby a pôstu podľa Pánovho príkazu (Mt 17, 21), aby prebudil naše svedomie, našu solidárnosť a naše úsilie o takú kultúru ochrany, ktorá by povedala už nikdy viac každému typu a forme zneužívania.“

Konverzia v konaní Cirkvi je však podľa pápežových slov nemožná bez aktívnej účasti všetkých členov Božieho ľudu.

„Zakaždým, keď sme sa snažili Boží ľud nahradiť, umlčať, ignorovať, zredukovať na malé elity, dopadli sme tak, že sme vytvorili spoločenstvá, programy, teologické prístupy, spirituality a štruktúry, ktorým chýbajú korene, pamäť, tvár, telo a nakoniec i život (porov. List putujúcemu Božiemu ľudu v Čile, 31. mája 2018).

To sa jasne prejavuje v pokrivenom spôsobe chápania autority v Cirkvi, veľmi častom v početných spoločenstvách, kde sa v správaní vyskytli prejavy sexuálneho zneužívania, zneužívania moci a svedomia - takým je klerikalizmus - prístup, ktorý, nielenže anuluje osobnosť kresťanov, ale má tiež tendenciu znižovať a podceňovať krstnú milosť, ktorú Duch Svätý vložil do srdca nášmu ľudu′ (porov. List kardinálovi Marcovi Ouelletovi, predsedovi Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, 19. marca 2016).“

Nie klerikalizmu
Svätý Otec upozornil v liste na to, že klerikalizmus, ktorý môže byť podporovaný nielen kňazmi, ale aj laikmi, vyvoláva v cirkevnom tele rozpoltenosť a pomáha pretrvávať mnohým zlám, ktoré dnes odsudzujeme.

„Povedať nie zneužívaniu znamená povedať silné nie všetkým formám klerikalizmu.“ Pápež František v tejto súvislosti pripomína, že nikto sa nespasí sám, ako izolovaný jedinec. Preto jediným spôsobom ako odpovedať na toto zlo, je chápať to ako úlohu, ktorá sa týka nás všetkých ako Božieho ľudu.

„Uvedomovanie si, že sme súčasťou jedného ľudu a spoločných dejín nám umožní, aby sme rozpoznali naše hriechy a chyby z minulosti v otvorenosti na pokánie, ktoré nás dokáže obnoviť zvnútra. Bez aktívnej spoluúčasti všetkých členov Cirkvi nebude všetko to, čo sa robí pre vykorenenie kultúry zneužívania z našich spoločenstiev, úspešné, aby vytvorilo nevyhnutný dynamizmus na dosiahnutie zdravej a úspešnej premeny.

Kajúci rozmer pôstu a modlitby nám - ako Božiemu ľudu - pomôže postaviť sa pred Pána a našich zranených bratov a sestry ako hriešnici, ktorí prosia o odpustenie a milosť hanby i obrátenia.“