Parížsky arcibiskup skritizoval návrh zákona o bioetike

Do verejnej debaty vstupuje nielen z pozície morálnej autority, ale aj ako lekár s dvoma desaťročiami praxe. Hlasovanie o týchto nových normách v júlových dňoch sa podľa neho rovná pretlačeniu série zákonov, ktoré sa týkajú „samotnej podstaty nášho človečenstva“.

Diví sa preto náhlemu zhonu s ich schválením, rovnako ako ho počas pandémie prekvapoval prednostný prístup k potratom - a to v situácii, keď sa na vedľajšej koľaji ocitli aj ľudia s infarktom.

Pandémia „nám pripomenula našu zraniteľnosť, nevyhnutnosť návratu k istej triezvosti, bohatstvo a krehkosť rodinných väzieb, a hľa, vláda si povedala, že urýchlene uzavrie debatu o tomto návrhu zákona, akoby sa nič nestalo,“ píše arcibiskup Aupetit.

Pritom - ako ďalej konštatuje - tento zákon „otriasa rodovými vzťahmi, vytvárajúcimi štruktúru ľudskej bytosti; banalizuje ľudské embryá, ktoré môžu byť triedené, analyzované a vyhadzované ako ľubovoľné konzumné predmety; pripúšťa umelú produkciu gamét, s cieľom živiť mýtus o plodení bez sexu“.

Zákon chce vážne modifikovať otázky vlastné našej civilizácii, zásady ľudskej dôstojnosti, života a zdravia. A navyše navrhuje plánovito zbaviť dieťa otca a rodinného prostredia.

Arcibiskup Aupetit si všíma hlavný argument, na ktorý sa tvorcovia zákona odvolávajú, totiž zásady rovnosti, a navrhuje preskúmať, ako sa toto pravidlo dodržiava v iných oblastiach.

Odvoláva sa pritom na skúsenosti minulých mesiacov, poukazuje na situáciu v zdravotníctve, ktorú ako niekdajší lekár veľmi dobre pozná. Pripomína osud ľudí v pokročilom veku, ktorých nechávali umierať bez rozlúčky s rodinou, v úplnej osamelosti a zanedbaných po hygienickej stránke, pretože situácia v domovoch dôchodcov je žalostná.

Podľa parížskeho arcibiskupa nový zákon vážne narúša tiež zásadu rovnosti vo vzťahu k deťom. Povzbudzuje členov parlamentu, aby si predstavili situáciu mladého človeka, ktorý si uvedomí, že začiatok jeho života sprevádzalo násilie, lebo bol plánovite zbavený otca, alebo sa mohol stať nadbytočným embryom, určeným buď na vedecký výskum, alebo na vyhodenie.

Arcibiskup Aupetit preto apeluje na vládu, aby odmietla návrh tohto zákona, ktorý je nespravodlivý a neriadi sa zásadou rovnosti, a začala sa zaoberať skutočnými problémami Francúzov.