Pútnické cesty majú kresťanskú spiritualitu

Via Francigena, Cammini, Ways, Chemins - medzinárodný charakter si nesie už v názve desiaty európsky festival venovaný pútnickým cestám, ktorý sa koná od 29. septembra do 29. novembra a vzhľadom na pandemické reštrikcie sčasti prezenčne a sčasti na diaľku.
VN CZ 13.10.2020
Pútnické cesty majú kresťanskú spiritualitu

Pútnické cesty v Európe sa dnes tešia veľkej popularite. Stretnete na nich nielen veriacich, ale aj neveriacich pútnikov. Snímka: www.istockphoto.com

Prvé okrúhle výročie festivalu sa zameriava na tri hlavné témy: na historické a kresťanské korene pútnických ciest; na model dobrej a udržateľnej turistiky, ktorý dnes predstavujú; a tretí tematický blok – koncipovaný ako pocta talianskemu básnikovi a spisovateľovi Giannimu Rodarimu pri príležitosti stého výročia jeho narodenia - bol nazvaný Gramatika fantázie. Úvod do umenia vymýšľať príbehy.

„Tento rok sme sa rozhodli zviditeľniť južné cesty. Panuje totiž presvedčenie, že na juhu nie sú tieto chodníky také vitálne ako na severe, v Toskánsku alebo iných klasických cieľoch. Pútnická cesta neznamená len outdoorovú skúsenosť, ale aj objavenie posvätna a osobnej spirituality,“ hovorí umelecký riaditeľ podujatia Sandro Polci.

Uvažovanie o historických počiatkoch pútnických ciest vedie logicky k pripomenutiu kresťanských koreňov. „Kresťanská spiritualita počiatkov stále žije,“ vysvetľuje Sandro Polci a dodáva, že „je poľutovaniahodné, že sa európska ústava neprihlásila ku kresťanstvu ako k spoločnému koreňu.

Nejde predsa len o skutočnosť nábožensko-sakrálneho charakteru, ale aj dejinnú. Nemožno jednoducho poprieť, že stavby, ako sú kláštory nachádzajúce sa po celom európskom území, boli ohniskami poznania, útočiskom pre pútnikov a centrami nielen náboženskej, ale aj kultúrnej výmeny. To všetko dnes s novou silou vystupuje na povrch“.

Kto sú teda pútnici našej súčasnosti? „Hľadanie duchovných koreňov a posvätna dnes uchvacuje nielen veriacich, ale aj mnoho ďalších.“

Putuje sa na miesta späté s dejinami mníšstva, na sväté miesta v Palestíne alebo po stopách križiakov. Najznámejšie ciele ciest sú Santiago de Compostela, Monte Gargano v Apúlii, Rím alebo apúlijské a sicílske prístavy, odkiaľ sa vyrážalo na lodiach na cestu do Jeruzalema.

Na tohtoročnom festivale pútnických ciest nebudú chýbať ani príbehy pútnikov, ktorí sa vybrali po cestách z Canterbury do Ríma alebo po Via Appia Antica či ďalších chodníkoch.

Sandro Polci v tejto súvislosti spomína príbeh Pietra Scidurla, ktorý na invalidnom vozíku prešiel viac ako šesťtisíc kilometrov po celej Európe; a tiež príbeh mladého výtvarníka, ktorý každý deň cesty zdokumentoval a vytvoril prvý komiks venovaný Via Francigena. Všetkých pútnikov však spája želanie spoznať na púti sámého seba a svoju vieru.