Svätý Otec na Cypre: Buďte trpezlivou a bratskou Cirkvou

V chráme zneli tradičné spevy maronitského rítu pochádzajúceho z Libanonu. Maronitský patriarcha Antiochie kardinál Bišara Butrus Raï na úvod pripomenul bohatú históriu kresťanov na ostrove i skutočnosť, že maroniti z Libanonu sa tam objavili už v 8. storočí, ešte pred križiackymi výpravami.

Svätý Otec si vypočul dve svedectvá rehoľníčok o tom, že Cirkev je na Cypre prostredníctvom služby štyroch ženských reholí naporúdzi migrantom, ktorí sú neraz vykorisťovaní v práci, tiež sa venujú seniorom aj vzdelávaniu detí a mládeže.

Pápež v prítomnosti maronitského patriarchu z Libanonu a maronitských veriacich v príhovore spomenul utrpenie libanonského ľudu a veriacim poďakoval: „Keď si pomyslím na Libanon, pociťujem veľké znepokojenie kvôli kríze, v ktorej sa nachádza, a cítim utrpenie ľudu unaveného a skúšaného násilím a bolesťou.

Vo svojej modlitbe nesiem túžbu po pokoji, ktorá vychádza zo srdca tejto krajiny. Ďakujem vám za to, čo robíte tu na Cypre.

Libanonské cédre sa často citujú v Písme ako vzor krásy a veľkosti. Ale aj veľký céder začína od koreňov a pomaly klíči. Vy ste týmito koreňmi, zasadenými na Cypre, aby ste šírili vôňu a krásu evanjelia. Vďaka!“

Cyperským katolíkom i celej Cirkvi dal za vzor dve čnosti ich rodáka - svätého Barnabáša: jeho trpezlivosť a bratstvo vo vzťahu k druhým. „Cirkev na Cypre má túto otvorenú náruč: prijíma, integruje, sprevádza.

Je to dôležité posolstvo aj pre Cirkev v celej Európe, ktorá je poznačená krízou viery: neosoží nám, keď budeme impulzívni a násilnícki, nostalgickí alebo horekujúci, ale je dobré ísť vpred, pričom čítame znamenia čias a aj znamenia krízy.“

Svätý Otec ďalej pripomenul, že v bohatej rozmanitosti cyperského ľudu znamená trpezlivosť aj to, aby mal človek otvorené uši a srdce na duchovné cítenie, teda na rôzne spôsoby vyjadrovania viery a rôzne kultúry. „Cirkev nechce uniformovať, ale trpezlivo integrovať.

To je to, čo chceme s Božou milosťou robiť pri synodálnom putovaní: trpezlivá modlitba a trpezlivé počúvanie pre Cirkev, ktorá je poslušná Bohu a otvorená voči človeku.“

Druhé kľúčové posolstvo pápeža Františka sa vzťahovalo na slovo bratstvo. „Drahí bratia a sestry, potrebujeme bratskú Cirkev, ktorá je nástrojom bratstva pre svet. Tu na Cypre je veľa duchovných a cirkevných špecifík, rôzne dejinné korene, rôzne ríty a tradície.

Nesmieme však rozmanitosť vnímať ako ohrozenie identity, ani nesmieme žiarliť a obávať sa o svoj priestor. Ak podľahneme tomuto pokušeniu, rastie strach; strach plodí nedôveru; nedôvera vedie k podozrievaniu a skôr či neskôr k vojne. Sme bratia milovaní jedným Otcom,“ zdôraznil pápež František.

Hlava Katolíckej cirkvi v príhovore nevynechala ani Stredozemné more, ktoré obklopuje Cyprus zo všetkých strán. Pápež ho prirovnal k moru dejinných príbehov, ku kolíske mnohých civilizácií; k moru, z ktorého sa i dnes vyloďujú ľudia, národy a kultúry sveta.

„Svojím bratstvom môžete pripomenúť všetkým, celej Európe, že na vybudovanie budúcnosti hodnej človeka treba spolupracovať, prekonávať rozdelenia, búrať múry a pestovať sen o jednote. Potrebujeme sa navzájom prijímať a integrovať, kráčať spolu, byť všetci bratmi!“

Na záver pápež vyslovil želanie: „Prajem vám, aby ste boli vždy trpezlivou Cirkvou, ktorá rozlišuje a nikdy sa nevystraší, ktorá sprevádza a integruje, a bratskou Cirkvou, ktorá dáva priestor druhým, diskutuje, ale zostáva jednotná.“