Sýrsky kláštor v Turecku po 100 rokoch slúži veriacim

Sýrski kresťania oslavujú. Katolícky kláštor svätého Efréma z roku 1881 v južnom Turecku znovuvysvätili. Potom, čo ho štát zrekvíroval a slúžil ako kasárne či väzenie, sa stal opäť miestom modlitieb. 
Anna Stankayová -VNEN- 26.10.2022
Sýrsky kláštor v Turecku po 100 rokoch slúži veriacim

Sýrsky katolícky patriarcha Ignace Joseph III. Younan krizmou pomazal oltár, steny i dvere obnoveného kláštora. Snímka: Facebook/Syriac Catholic Patriarchate

Kláštor Mor Efrem (sv. Efréma) v Mardine na juhu Turecka, v oblasti, ktorá bola kedysi srdcom sýrskeho kresťanstva, opäť otvoril svoje brány veriacim.

Znovuvysväteniu chrámu 13. októbra predsedal sýrsky katolícky patriarcha Ignace Joseph III. Younan. Pred slávením liturgie pomazal oltár, steny a dvere krizmou.

V homílii upozornil na sýrsku frázu napísanú nad veľkým krížom na oltári Pozeraj na neho a dôveruj mu, ktorá povzbudzuje zhromaždenie, aby upieralo svoj pohľad na Ježiša a dôverovalo mu, pretože do neho vkladáme všetky svoje nádeje. 

Väznica aj sklad

Na slávnosť prišli okrem množstva veriacich i sýrskokatolícki preláti z celého Turecka a Blízkeho východu, apoštolský nuncius v Turecku a sýrski pravoslávni biskupi a duchovní.

Kláštor sa datuje do roku 1881, počas prvej svetovej vojny ho vo februári 1916 obsadila turecká armáda. Po skončení konfliktu sa nakrátko vrátil do rúk Cirkvi. No v roku 1922 sa z neho stala vojenská nemocnica a väznica. V nedávnej minulosti slúžil ako uhoľný sklad. 

Za ten čas sa niektoré časti chrámu zmenili či zbúrali. Vďaka odborníkom a dobrovoľníkom miestnej kresťanskej komunity kláštor podľa pôvodných plánov obnovili. Dnes opäť slúži ako miesto bohoslužieb.

Významný je nielen kláštor, ale i miesto, kde sa nachádza. Mardin bol totiž vždy križovatkou civilizácií a náboženstiev. 

Domov prvých kresťanov

Oblasť dnešného južného Turecka bola od prvých storočí kresťanstva spolu s časťami Blízkeho východu domovom komunít sýrskych kresťanov, známych aj ako Asýrčania.

Mnohí z nich stále hovoria neoaramejčinou, jazykom, ktorý je priamym potomkom jazyka, ktorým hovoril sám Ježiš.

Počet Asýrčanov sa však v priebehu storočí veľmi znížil. Často v dôsledku násilného prenasledovania.

Počas prvej svetovej vojny vládne a miestne sily zabili státisíce ľudí. Niektoré krajiny vrátane Nemecka, Švédska a Holandska označujú toto násilie za genocídu.

V súčasnosti asýrski kresťania predstavujú len nepatrný zlomok tureckej populácie.