Viera je viac ako emócie

V posledných rokoch sa v Španielsku rozšírili rôzne duchovné programy zamerané na hlásanie evanjelia alebo obnovu viery, kde účastníci prežívajú intenzívne emócie a  silné duchovné zážitky. Tie môžu viesť k  obráteniu a k hlbšiemu vzťahu s Kristom, ale môže vzniknúť aj „náboženský emotivizmus“, keď je viera posudzovaná podľa sily momentálneho emocionálneho zážitku.

Biskupi píšu, že citová stránka má v  duchovnom živote dôležité miesto, lebo vzťah k  Bohu aj k  druhým ľuďom sa prirodzene dotýka ľudských emócií. Tie však podľa nich nemôžu určovať celú kresťanskú existenciu, pretože niekedy môže byť aj obdobie bez výrazných duchovných pocitov súčasťou autentickej duchovnej cesty.

Biskupi zdôrazňujú, že kresťanská modlitba má zachovávať svoju trojičnú povahu, pretože práve v nej človek zakúša plnosť Božej lásky. Emocionálna skúsenosť viery musí byť zakotvená v pravde evanjelia odovzdávaného a vykladaného Cirkvou. „Viera nie je čisto individuálnou skúsenosťou, ale rodí sa a rastie v cirkevnom spoločenstve.“

Na záver španielski biskupi nabádajú veriacich, aby prijímali vieru v celej jej šírke. Pocity a emócie majú svoje miesto v  rámci zdravej ľudskej citovosti, ale viera ich presahuje a opiera sa o pravdu evanjelia.