Vydali smernicu o dištančnom vzdelávaní

Rozvoj technológií, zmenený kultúrny kontext a pandémia si vyžadujú nové formy výučby vrátane dištančného vzdelávania aj na univerzitách a cirkevných fakultách. Osobitnú pozornosť tejto problematike venovala Kongregácia pre katolícku výchovu vydaním smernice o správnom zakomponovaní dištančných foriem do výchovno-vzdelávacieho procesu. Dokument nezabúda zdôrazniť zásadný význam prezenčného vyučovania.
TK KBS 10.08.2021
Vydali smernicu o dištančnom vzdelávaní

Kongregácia pre katolícku výchovu nedávno publikovala Inštrukciu na uplatňovanie dištančného vzdelávania na univerzitách a cirkevných fakultách. Dokument, ktorý bol vydaný 13. mája, podpísal prefekt kongregácie kardinál Giuseppe Versaldi a sekretár Angelo Vincenzo Zani.

Platnosť nadobudne v prvý deň akademického roka 2021/2022 alebo akademického roka 2022 v závislosti od kalendára jednotlivých regiónov sveta. Smernica v úvodnej časti opisuje inovácie v oblasti vzdelávania, ktoré priniesli zmeny v komunikácii ešte pred pandémiou.

Silným impulzom na dištančné vzdelávanie na školách a univerzitách bola však práve situácia, ktorá vyplynula z protipandemických opatrení.

V dokumente sa uvádza, že vplyv digitálnej komunikácie na odbornú prípravu a vzdelávanie sa od začiatku roku 2000 týka širokej oblasti, keďže dištančné vzdelávanie nie je len faktorom technologických inovácií, ale aj prvkom, ktorý je schopný zásadne zmeniť akademickú kultúru a prepísať logiku výchovno- vzdelávacích procesov, ako aj ciele formácie.

Štyridsať rokov vývinu a pandémia

Už v apoštolskej konštitúcii pápeža Františka Veritatis gaudium o cirkevných univerzitách a fakultách, ktorá bola promulgovaná 29. januára 2018, sa v texte pripomína, že Svätý Otec vyjadril záujem o tento spôsob a Kongregácia pre katolícku výchovu umožnila za určitých podmienok niektorým vzdelávacím inštitúciám vyučovať vybrané predmety na diaľku.

Sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu Angelo Vincenzo Zani o novej inštrukcii hovorí: „Apoštolská konštitúcia Veritatis gaudium aktualizovala apoštolskú konštitúciu Sapientia christiana z roku 1979. Keďže uplynulo štyridsať rokov, je jasné, že sa musel zohľadniť veľký vývoj.

Fenomén pandémie nás všetkých zaskočil; najmä v marci 2020, keď sme museli okamžite prijať opatrenia, aby naše univerzity mohli organizovať skúšky so študentmi na diaľku. V nasledujúcich mesiacoch sme prijali prechodné pravidlá, keď sme videli, že COVID-19 ovplyvní život inštitúcií nielen v Ríme, ale na celom svete.

Umožnili sme vyše päťsto inštitúciám vyšších cirkevných štúdií, ktoré máme na piatich kontinentoch, reagovať na túto veľmi konkrétnu núdzovú situáciu. Ak by sme nemali prechodné normy, systém by sa zrútil, a čelili by sme veľkému právnemu problému: platnosť kurzov, diplomov atď.“

Význam prezenčného vyučovania

Podľa slov Angela Vincenza Zaniho je však stále potrebné zaručiť študentom možnosť stretávať sa navzájom aj s učiteľmi: „Vychádzame zo základného významu prezenčného vyučovania. Mnohí študenti sa chcú konečne vrátiť do školských a univerzitných učební.

Veríme, že vyučovanie v priamom kontakte zoči-voči je pre cirkevné štúdium základom, najmä pre prvý cyklus, ktorým je základná teologická alebo filozofická formácia, prostredníctvom ktorej sa formujú tí, ktorí budú zajtra učiteľmi, duchovnými pastiermi a evanjelizátormi.

V prvom stupni sa môže diaľkovo vyučovať len niekoľko disciplín, možno tých sekundárnych. Zatiaľ čo v druhom stupni štúdia, teda v špecializovanom štúdiu, a najmä v treťom stupni, v doktorandskom štúdiu, sa predpokladá vyšší podiel dištančnej výučby.

Základným kritériom bolo preto postupné uplatňovanie dištančného vyučovania. Nie je to tak, že by tento návod hovoril: dobre, všetko môžeme robiť na diaľku. Existujú veľmi presné pokyny na túto tému.“

Prozreteľný nástroj

Sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu Angelo Vincenzo Zani tvrdí, že dištančné vzdelávanie sa ukazuje ako prozreteľný nástroj: „Naše štúdium je určené pre každého, ale niektoré skutočnosti nie je možné dosiahnuť akademickou službou prostredníctvom inštitúcií.

Spomeňme si na mnohé kláštory po celom svete, kontemplatívny život – najmä pre ne je určený celý program diaľkového štúdia. Myslíme aj na pastoračných pracovníkov i samotných biskupov, ktorí môžu robiť kurzy na občerstvenie poznatkov, na kurzy spolupráce alebo na takzvané ľudské periférie.

Potom je tu množstvo ľudí v rôznych profesiách, ktorí popri zamestnaní chcú získať teologické, filozofické alebo antropologické vzdelanie. Od týchto ľudí nemôžeme žiadať, aby chodili do školy ako mladí študenti, ktorí začínajú svoju akademickú kariéru.“