Zmluva s Vatikánom pomáha slobode Katolíckej cirkvi

„Teraz prišiel čas, aby provizórna dohoda o vymenovaní biskupov v Číne začala fungovať v praxi,“ povedal kardinál Parolin ohľadom dohody podpísanej 22. septembra minulého roka v Pekingu. Zdôraznil, že „ide o prípad sui generis, pretože bola uzavretá medzi dvoma stranami, ktoré sa ešte navzájom neuznávajú“.

Dohody aj s nekatolíckymi krajinami
V svojej prednáške vatikánsky štátny sekretár s odkazom na bilaterálne dohody konštatoval, že Cirkev „od štátu nežiada, aby pôsobil ako defensor fidei (obranca viery), ale umožňoval plniť jej poslanie“, zaručoval slobodu náboženstva veriacim všetkých vyznaní a dovolil Cirkvi „podieľať sa efektívne na duchovnom i materiálnom rozvoji krajiny a posilňovať pokoj, ako o tom hovorí koncilová konštitúcia Gaudium et spes“.

Kardinál Parolin poukázal na dohody s krajinami, v ktorých sú katolíci menšinou, ako je Tunisko (1964), Maroko (1983), Izrael (1993) až po Palestínsku samosprávu v roku 2015, a zdôraznil, že aj v minulosti sa Svätá stolica usilovala o dohodu s „nekresťanskými“ štátmi.

V prípade dohôd so západnými štátmi, ktoré sa označovali za katolícke, sa potom vždy usilovalo o „zabezpečenie nezávislosti Cirkvi pred pokusmi štátu zasahovať do jej vnútorných záležitostí a biskupských nominácií“.

Niekde stačí slovná dohoda
Úplne osobitnú kapitolu predstavujú vzťahy Svätej stolice so štátmi, s ktorými nemá žiadnu dohodu alebo konkordát. Napríklad mnoho krajín s pravoslávnou tradíciou, ale predovšetkým anglosaské krajiny, ako Veľká Británia a Spojené štáty.

V týchto prípadoch sa delikátne záležitosti riešia podľa zásady rešpektovania daného slova a džentlmenských dohôd (Gentlemen agreement). Kardinál Pietro Parolin sa zmienil tiež o prípade Vietnamu, kde je dohoda o vymenovaní biskupov doteraz iba ústna. Sú teda vôbec potrebné osobitné dohody so štátmi?

„Existuje veľmi veľa štátov, s ktorými Katolícka cirkev zmluvu neuzavrela, a napriek tomu v nich žije a pôsobí. Dohoda však je veľmi užitočným nástrojom na zabezpečenie slobody Cirkvi - a to je aj jej hlavný cieľ - vo všeobecnejšom rámci náboženskej slobody, ktorá je základným ľudským právom, k regulovaniu oblastí základnej spoločnej spolupráce medzi Cirkvou a štátom a predchádzaniu konfliktom. Preto sa Svätá stolica usiluje o uzatváranie zmlúv tiež so štátmi, ktoré ich doteraz nemali.“

Kardinál Parolin na margo prebiehajúcich rokovaní so štátmi uviedol, že veľa sa rokuje s africkými štátmi, ktoré prejavili záujem mať dohodu so Svätou stolicou.

Pripomenul aj dohodu s Čínou, ktorá si vyžiadala veľa práce.

„Bolo to dlhé rokovanie, ale nakoniec sa podarilo a my dúfame, že skutočne prinesie plody pre dobro Cirkvi a krajiny. V tejto chvíli je dôležité, aby dochádzalo k plneniu, totiž aby dohoda o biskupských nomináciách začala fungovať v praxi. Pre túto chvíľu sa nepočíta s ničím ďalším. Potom uvidíme, čo urobí Pán v svojej prozreteľnosti.“