Zmluva s Vatikánom pomáha slobode Katolíckej cirkvi

„Dohoda s Čínskou ľudovou republikou stála veľa práce, dúfajme, že prinesie plody pre dobro Cirkvi i tejto krajiny,“ povedal kardinál Pietro Parolin na okraj konferencie venovanej dohodám Svätej stolice so štátmi od 19. do 21. storočia. Vatikánsky štátny sekretár predniesol úvodnú prednášku tejto dvojdňovej akcie, ktorá sa uskutočnila na Pápežskej Gregorovej univerzite a na rímskej École française.
VN CZ 05.03.2019
Zmluva s Vatikánom pomáha slobode Katolíckej cirkvi

Kardinál Pietro Parolin vysvetľoval potrebu dohôd medzi Vatikánom a štátmi. Snímka: wikimedia commons

„Teraz prišiel čas, aby provizórna dohoda o vymenovaní biskupov v Číne začala fungovať v praxi,“ povedal kardinál Parolin ohľadom dohody podpísanej 22. septembra minulého roka v Pekingu. Zdôraznil, že „ide o prípad sui generis, pretože bola uzavretá medzi dvoma stranami, ktoré sa ešte navzájom neuznávajú“.

Dohody aj s nekatolíckymi krajinami
V svojej prednáške vatikánsky štátny sekretár s odkazom na bilaterálne dohody konštatoval, že Cirkev „od štátu nežiada, aby pôsobil ako defensor fidei (obranca viery), ale umožňoval plniť jej poslanie“, zaručoval slobodu náboženstva veriacim všetkých vyznaní a dovolil Cirkvi „podieľať sa efektívne na duchovnom i materiálnom rozvoji krajiny a posilňovať pokoj, ako o tom hovorí koncilová konštitúcia Gaudium et spes“.

Kardinál Parolin poukázal na dohody s krajinami, v ktorých sú katolíci menšinou, ako je Tunisko (1964), Maroko (1983), Izrael (1993) až po Palestínsku samosprávu v roku 2015, a zdôraznil, že aj v minulosti sa Svätá stolica usilovala o dohodu s „nekresťanskými“ štátmi.

V prípade dohôd so západnými štátmi, ktoré sa označovali za katolícke, sa potom vždy usilovalo o „zabezpečenie nezávislosti Cirkvi pred pokusmi štátu zasahovať do jej vnútorných záležitostí a biskupských nominácií“.

Niekde stačí slovná dohoda
Úplne osobitnú kapitolu predstavujú vzťahy Svätej stolice so štátmi, s ktorými nemá žiadnu dohodu alebo konkordát. Napríklad mnoho krajín s pravoslávnou tradíciou, ale predovšetkým anglosaské krajiny, ako Veľká Británia a Spojené štáty.

V týchto prípadoch sa delikátne záležitosti riešia podľa zásady rešpektovania daného slova a džentlmenských dohôd (Gentlemen agreement). Kardinál Pietro Parolin sa zmienil tiež o prípade Vietnamu, kde je dohoda o vymenovaní biskupov doteraz iba ústna. Sú teda vôbec potrebné osobitné dohody so štátmi?

„Existuje veľmi veľa štátov, s ktorými Katolícka cirkev zmluvu neuzavrela, a napriek tomu v nich žije a pôsobí. Dohoda však je veľmi užitočným nástrojom na zabezpečenie slobody Cirkvi - a to je aj jej hlavný cieľ - vo všeobecnejšom rámci náboženskej slobody, ktorá je základným ľudským právom, k regulovaniu oblastí základnej spoločnej spolupráce medzi Cirkvou a štátom a predchádzaniu konfliktom. Preto sa Svätá stolica usiluje o uzatváranie zmlúv tiež so štátmi, ktoré ich doteraz nemali.“

Kardinál Parolin na margo prebiehajúcich rokovaní so štátmi uviedol, že veľa sa rokuje s africkými štátmi, ktoré prejavili záujem mať dohodu so Svätou stolicou.

Pripomenul aj dohodu s Čínou, ktorá si vyžiadala veľa práce.

„Bolo to dlhé rokovanie, ale nakoniec sa podarilo a my dúfame, že skutočne prinesie plody pre dobro Cirkvi a krajiny. V tejto chvíli je dôležité, aby dochádzalo k plneniu, totiž aby dohoda o biskupských nomináciách začala fungovať v praxi. Pre túto chvíľu sa nepočíta s ničím ďalším. Potom uvidíme, čo urobí Pán v svojej prozreteľnosti.“