Aktívni farníci dávajú farnosti živosť

Kódex kánonického práva v kánone 536 hovorí, že diecézny biskup po vypočutí mienky kňazskej rady odporučí, aby sa v každej farnosti, ak je to vhodné, ustanovila farská pastoračná rada ako poradný orgán pre farára, ktorý je zároveň jej predsedom. Každá farnosť má mať okrem toho ekonomickú radu, ktorá má pomáhať farárovi spravovať majetky farnosti (kánon 537).

FANKLUB NESTAČÍ

Farnosť je veľký, živý organizmus. Ak je úlohou farnosti ohlasovať, sláviť, slúžiť a tak tvoriť spoločenstvo, je to obrovský komplex úloh pozostávajúcich z predevanjelizácie, evanjelizácie, katechézy a sprevádzania.

To presahuje sily a  možnosti jedného človeka, respektíve malej skupinky ľudí. Preto súčasťou štruktúr vykonávajúcich tieto úlohy musí byť oveľa komplexnejšie grémium než len farár a jeho (čo ako obetavý) „fanklub“.

Jednou z týchto štruktúr je farská pastoračná rada. Aktuálne sa síce považuje za nepovinný poradný orgán, ale v blízkej budúcnosti bude štandardnou súčasťou života každej farnosti.

V Rakúsku ju napríklad považujú za ovocie jednotlivých diecéznych synod konaných po Druhom vatikánskom koncile už viac ako 55 rokov. Počas jedného víkendu si katolíci v celom Rakúsku volia členov farských pastoračných rád.

ANI PREŽITOK, ANI NÓVUM

Farská pastoračná rada teda nepredstavuje prežitok, v  našich končinách a podmienkach je skôr prezentovaná ako akési nóvum zo „Západu“ a zoznamujeme sa s ňou len postupne. Mnohí sa obávajú, že laici budú diktovať farárovi, čo má či nemá vo farnosti robiť.

Ak ale berieme vážne koncilovú a  pokoncilovú ekleziológiu – že spolu sme Boží ľud a máme svoje kompetencie, ale aj spoluzodpovednosť za život Cirkvi vo farnosti a diecéze –, nemôže to byť len symbolické akademické vyjadrenie, respektíve nemôže sa realizovať len pri upratovaní kostola a prispievaní do „zvončeka“. Možno to takto ešte niekde funguje, ale takýto prístup je odsúdený na zánik.

Farár síce má viac teologických a pastoračných vedomostí a skúseností než väčšina ostatných ľudí vo farnosti, ale to neznamená, že sú tu iba nato, aby plnili jeho príkazy. Aj on sa potrebuje poradiť, dávať priestor, počúvať, ale aj zaujať jasné stanovisko, lebo ako pastier zastupuje farnosť pred Bohom, biskupom a štátom.

(NE)POVINNÁ RADA

Po skončení služby farára sa skončí aj služba farskej pastoračnej rady. Keď príde nový farár, je na ňom, či ponechá starú radu, alebo dá možnosť zvoliť si novú, alebo bude vykonávať pastoráciu bez farskej pastoračnej rady. Múdry kňaz však vie, že sám na všetko nestačí a že čím viac ľudí je zapojených do služby vo farnosti, tým viac rastie aj jej živosť.

Uvidíme, ako to bude po druhom zasadaní synody v Ríme v tomto roku, či nastane nejaký posun v otázke (ne)povinnosti pastoračnej rady. V  otázke takzvaných participatívnych orgánov treba riešiť delikátnu a pritom zásadnú otázku, ako „integrovať úlohy poradenstva, rozlišovania a rozhodovania“ (súhrn synody 18g).

SPOLUZODPOVEDNOSŤ

Je nevyhnutné, aby ľudia, ktorí vykonávajú nejakú službu vo farnosti, mali aj primeranú formáciu. Ako farnosť alebo diecéza formuje tých, ktorí pomáhajú pri slávení svätej omše – lektorov, akolytov, organistov, miništrantov –, tak by mala formovať aj tých, ktorí budú realizovať svoj diel spoluzodpovednosti za smerovanie života farnosti vo farskej pastoračnej rade.

Počas stretnutí by si mali angažovaní laici spolu so svojím farárom osvojiť nové vedomosti, postoje a zručnosti, aby vedeli plniť svoje úlohy ako jednotlivci, ale aj spoločne ako farská pastoračná rada. V Žilinskej diecéze sa takýto kurz realizuje.