Boh nám pri spovedi zatvára ústa objatím

V akom prípade mi kňaz nemusí dať rozhrešenie pri svätej spovedi?

MIRIAM, VÝCHODNÉ SLOVENSKO 

Pavol Zahatlan 30.03.2023
Boh nám pri spovedi zatvára ústa objatím

Svätá spoveď je pre nás príležitosťou zmieriť sa s Bohom a nechať sa uzdraviť. Snímka: www.istockphoto.com

Milý čitateľ, na úvod chcem len pripomenúť, že sviatosť zmierenia či sviatosť pokánia, ako ju tiež nazývame, sa spolu so sviatosťou pomazania chorých označujú ako sviatosti uzdravenia. Nemecký katolícky teológ Lothar Lies, SJ, nazýva sviatosti priestorom na stretnutie. Čiže vo sviatosti zmierenia ide o stretnutie s Bohom, ktorého milosrdná láska uzdravuje.

Zo strany kajúcnika (penitenta) ide o uznanie či priznanie si vlastnej viny pred Bohom, čo ústi do konkrétneho vyznania hriechov. Výzva apoštola Pavla zostáva aktuálna: „Nechajte sa zmieriť s Bohom“ (2 Kor 5, 20). Svätá spoveď je, dalo by sa povedať, stretnutie v trojici: Boh, hriešnik a kňaz.

Dve možnosti nerozhrešenia

Problém ohľadom rozhrešenia môže nastať na strane kňaza alebo kajúcnika. Zo strany kňaza je potrebné, aby mal potrebné splnomocnenie (spovednú fakultu) udelené kompetentnou cirkevnou autoritou. Inú spovednú fakultu má diecézny biskup, inú kanonik penitenciár a inú diecézny kňaz.

Na druhej strane je dôležitý postoj a disponibilita kajúcnika. Ak by bol penitent pod vplyvom alkoholu, drog alebo iných omamných látok, lepšie je svätú spoveď ani nezačať. Sviatosti vo všeobecnosti je potrebné prijímať vedome, dobrovoľne, takpovediac s čistou hlavou.

Konštitutívny prvok pri svätej spovedi je vyznanie hriechov (matéria), ľútosť nad spáchanými hriechmi, predsavzatie chrániť sa hriechu a udelené pokánie. Ak u penitenta absentuje matéria, kňaz de facto nemá čo rozhrešiť. Svojho času profesor Vrablec poslucháčom na fakulte hovorieval, že v takomto prípade treba pomôcť nájsť nejaký hriech z minulosti a potom rozhrešenie udeliť.

Nástroj Božej lásky

Ľútosť je medzi úkonmi kajúcnika na prvom mieste. Ak by chýbala spolu s predsavzatím nehrešiť, akoby chýbala časť spovede a kňaz by nemal udeliť rozhrešenie. Taktiež nemôže udeliť rozhrešenie osobe, s ktorou sa prehrešil proti šiestemu prikázaniu.

Keď kňaz vysluhuje sviatosť pokánia, vykonáva službu dobrého pastiera, ktorý hľadá stratenú ovcu; službu milosrdného Samaritána, ktorý ošetruje rany; otca, ktorý čaká márnotratného syna a pri jeho návrate ho víta. Slovom, kňaz je znak a nástroj milosrdnej Božej lásky voči hriešnikovi.

Pápež František hovorí, že vo svätej spovedi, keď vyznávame svoje hriechy a slabosti, nám milosrdný Otec zatvára ústa objatím.

Šieste prikázanie

Spovedník nie je pán, ale služobník Božieho odpustenia. Aj ako vysluhovateľ sviatosti tiež chodí na spoveď - prijíma túto sviatosť, a keď ju vysluhuje, veľmi dobre vie, že sa má zjednotiť s Kristovým úmyslom a jeho láskou. Dokonca sa má za kajúcnika modliť, konať zaňho pokánie a zveriť ho Božiemu milosrdenstvu (KKC 1466).

Kódex kánonického práva hovorí, že tomu, kto v spovedi vyznáva, že falošne obvinil nevinného spovedníka pred cirkevnou vrchnosťou zo zločinu navádzania na hriech proti šiestemu prikázaniu, sa nesmie udeliť rozhrešenie, kým právoplatne neodvolá falošné obvinenie a nevyhlási, že je pripravený ochotne napraviť prípadné škody (kán. 982).