Byť krstným rodičom je záväzok

Uvažovanie nad úlohou krstného rodiča nás môže viesť k uvedomeniu si dôležitosti nášho vlastného krstu. Môžeme sa v pravde pred Pánom pozrieť na svoj vlastný život a pýtať sa, či žijeme ako veriaci ľudia podľa evanjelia Ježiša Krista, do ktorého sme krstom boli včlenení. 
Tibor Hajdu 15.01.2019
Byť krstným rodičom je záväzok

Ilustračná snímka: unsplash.com/Rachael Cox

Je možné, aby sa stali krstnými rodičmi ľudia, ktorí boli zosobášení v kostole, potom sa rozviedli a každý z nich uzatvoril nové civilné manželstvo? Zároveň jeden z nich sa ešte pred rozvodom stal krstným rodičom detí, s ktorými sa však ani nestretáva. Zostáva človek krstným rodičom aj keď prestane žiť podľa viery? Ako to je podľa cirkevného zákona? 
Františka z Košíc

Otázka dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo znamená, že niekto prijme na seba úlohu krstného rodiča. Ak totiž správne pochopíme túto úlohu, budeme môcť odpovedať aj na jednotlivé otázky, ktoré sú položené. Krst je prvá zo sviatostí, je bránou k ostatným sviatostiam, nakoľko iné sviatosti môže prijať iba ten, kto už prijal krst.

Krstom sa z duše človeka sníma dedičný hriech, nadobúdame nový život, život Božích detí a stávame sa súčasťou Kristovho tajomného tela, ktorým je Cirkev, začíname žiť v Kristovi. Je to tajomstvo, ktoré prijímame vo viere. Postupne ako rastieme a dospievame, stále viac prenikáme do tohto tajomstva aj naša viera sa stáva pevnejšou. Nie žeby s pribúdajúcimi rokmi a s rastúcou múdrosťou bolo treba menej viery, ona sa má práve prehlbovať a stávať sa stále živšou. Tento proces rozvoja viery však nie je celkom automatický, ako keď dieťa rastie, potom dospieva a dospelý človek začína starnúť. Rast vo viere si vyžaduje vedomé rozhodnutie. A s týmto rozhodnutím ide ruka v ruke vedomie Božej dobroty, vďaka ktorej sa môže človek otvárať prijatiu daru viery. 

Rozhodnutiu pre život vo viere napomáha aj príklad iných, ktorí už skôr nastúpili na túto cestu. Tento príklad života viery, ktorý dáva pokrstený človek druhým, nesie v sebe rozmer učenia a výchovy vo viere. Smeruje k tomu, aby druhému pomohol k zodpovednému rozhodovaniu sa podľa toho, čo vo viere rozumie ako správne. A tu sa približujeme k úlohe krstného rodiča. Táto úloha je podobná tej, ktorá je základom práva a povinnosti samotných rodičov pokrsteného dieťaťa. Je ňou výchova vo viere zo strany rodičov a pomoc pri výchove vo viere zo strany krstného rodiča.

Zostaňme teraz chvíľku pri tejto úlohe krstného rodiča. Pomáhať rodičom pri výchove dieťaťa vo viere nie je banálna úloha. Vyžaduje si, aby ten, kto má byť krstným rodičom, nadobudol vedomie dôležitosti hodnoty viery vo vlastnom živote a snažil sa podľa viery žiť. Kódex kánonického práva v kánone 874 stanovuje, že krstným rodičom môže byť osoba, ktorá už dovŕšila šestnásty rok života, je katolíckeho vierovyznania, prijala Eucharistiu aj sviatosť birmovania a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať. 

Je tu otázka, či je možné aby sa krstnými rodičmi stali ľudia, ktorí boli zosobášení v kostole, potom sa rozviedli a následne každý z nich uzatvoril nové civilné manželstvo. V takomto prípade bude odpoveď negatívna. Objektívne môžeme povedať, že osoba, ktorá žije v takýchto okolnostiach nespĺňa podmienku, o ktorej hovorí Kódex kánonické práva, a to, že krstný rodič má aj sám viesť život primeraný viere. Meno a priezvisko krstného rodiča sa zaznačí do matriky pokrstených. Záznam v matrike zachytáva situáciu v čase krstu. Môže sa stať, že krstný rodič vplyvom rôznych okolností po nejakom čase nedokáže ďalej napĺňať svoju úlohu pomáhať rodičom vo výchove dieťaťa vo viere. Túto úlohu môže po ňom prevziať iná osoba, tá sa však už nezaznačuje do matriky pokrstených.