Dokonalosť verzus jedinečnosť

Veľa ľudí rieši najmä svoje nedostatky. Ako sa začať na seba pozerať láskavejšími očami?
LUCIA, ZÁPADNÉ SLOVENSKO

Miroslava Martina Lukčíková, CJ 09.03.2023
Dokonalosť verzus jedinečnosť

Zdravý rozvoj človeka sa spája s prijatím a hľadaním spôsobu, ako sa vyrovnať s vlastnou nedokonalosťou. Ilustračná snímka: unsplash.com/Brooke Cagle/cc

Cena a hodnota každého človeka je fakt a nezameniteľná realita. Keď hovoríme o sebaprijatí, v prvom rade je dôležité uvedomiť si, že hodnota človeka spočíva v jeho jedinečnosti a nie v dokonalosti.

Aj keď s niečím nie som u seba ja alebo moje okolie spokojný a možno ani nie som na niektoré svoje vlastnosti hrdý, je potrebné si uvedomovať, že som hodnotná bytosť.

Ukotvenie v tejto realite mi prináša istotu, že nemusím napríklad viac a viac pridávať na výkone ani každý svoj skutok či rozhodnutie vysvetľovať či niečo skrývať.

MAŤ RÁD SÁM SEBA

Čo si teda cením, keď vnímam a prežívam svoju hodnotu? Cením si seba samého vo svojej jedinečnosti a autenticite, že smiem byť práve taký, aký som.

Toto zažívam vtedy, ak som sebou a svojím okolím braný vážne v tom, čo je mi vlastné – čo mám rád, čo sa mi páči, čo ma baví a teší, ale aj v tom, na čo sa hnevám, čo ma presahuje, čo mi nejde a podobne.

Ak sa človek prijíma taký, aký je, má voči sebe súcit, rozumie, prečo cíti strach, hnev alebo zmätok, dokáže v náročných životných situáciách prijať seba samého láskyplne, v porozumení.

Zároveň berie sám seba vážne, dokáže sám seba povzbudiť a podporiť, rešpektovať svoju individualitu, vnímať ju ako niečo cenné. A tak dokáže aj rešpektovať a prijímať druhých. Smieť byť sám sebou prichádza v prvom rade zvnútra, pretože nakoniec ja som ten, kto voči sebe zaujíma postoj.

JEDINEČNOSŤ A AUTENTICITA

Zdravý rozvoj človeka sa spája s prijatím a hľadaním spôsobu, ako sa vyrovnať s vlastnou nedokonalosťou, omylnosťou, tienistými stránkami a nedostatkami, ktoré sú typicky ľudskými charakteristikami.

Prijatie našej nevhodnej reakcie, vlastná neschopnosť zaujať adekvátnu odpoveď a stanovisko na položenú otázku, prežívanie strachu, či mám potrebné danosti na vykonanie zverenej úlohy, ale aj prijatie toho, že sa môj dobrý úmysel nemusí automaticky dobre pochopiť a že v novej situácii znova zareagujem neprimerane...

To všetko ma pozýva k skutočnosti, že ani ja nemám len príjemné a pozitívne vlastnosti a schopnosti. A tak prijatie svojho vlastného ja umožňuje človeku, aby sa lepšie spoznal, aby sa mohol rešpektovať a napokon sa mal rád práve taký, aký je.

Keď viem, kto som, a mám istotu, že môžem byť práve taký, aký som, potom môžem žiť svoj vlastný a slobodne zvolený život, môžem žiť svoju jedinečnosť a autenticitu.

Ak si však seba samého nevážim a nie som pre seba hodnotou, prinášam do svojho života zahanbenie, závislosť, osamelosť a vnútornú prázdnotu.

PRIJATIE VLASTNEJ HODNOTY

Človek, ktorý sám seba neakceptuje a neprijíma sa taký, aký je, nemôže byť tým, kým naozaj je – so všetkými pozitívnymi aj negatívnymi stránkami.

Často sa potom stáva, že nevedome žije mimo seba, uteká od seba, nedokáže sám so sebou vydržať, a tak žije neustále u iných ľudí, vo výkone, v materiálnom zabezpečovaní, vyhľadáva rôzne formy rozptýlenia a zábavy a následne to vedie k tomu, že sa nedokáže mať rád.

Takýto človek si svoju ťažkú situáciu môže ešte zhoršiť tým, že sa sám so sebou škaredo rozpráva, nadáva si, negatívne o sebe zmýšľa alebo vyvíja na seba tlak neprimeranými očakávaniami.

Sebaprijatie napomáha pocitu vlastnej hodnoty. Človek, ktorý prijíma seba, má pozitívny, láskyplný vzťah k sebe, je sám sebe hodnotou a vníma sám seba ako cennosť. Zakončím slovami Viktora Emila Frankla, ktorý hovorí, že „nezmyselný život je život bez seba“.