Hudbou sa tiež modlíme a spájame v jedno

Liturgická hudba i spev dôležitým spôsobom sprevádzajú slávenie bohoslužby. Prostredníctvom nich sa vyjadruje aktívna účasť na svätej omši, spolupatričnosť a jednota so spoločenstvom prítomných veriacich.
Vlastimil Dufka, SJ 16.09.2021
Hudbou sa tiež modlíme a spájame v jedno

Neviem, či z liturgického hľadiska je správne, keď sa na svätých omšiach s účasťou mladých spievajú koncertné piesne chvál od nekatolíckych autorov alebo pesničky hrané v rádiách. Ktoré piesne a nápevy sú vhodné na liturgické účely bohoslužieb s účasťou mladých a akým kritériom sa riadiť, aby sa vybral vhodný hudobný sprievod liturgie?

Mercela, Žilina

Je veľmi dôležité vnímať liturgickú hudbu ako súčasť liturgického slávenia. Jedno zo základných kritérií pre hudbu liturgie je formulované v 112. článku konštitúcie o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium:

„Sakrálna hudba bude teda tým posvätnejšia, čím tesnejšie bude spätá s liturgickým slávením, či už tým, že vrúcnejšie vyjadrí modlitbu alebo podporí jednomyseľnosť, alebo tým, že dodá posvätným obradom slávnostnejší ráz. Pritom Cirkev schvaľuje všetky formy pravého umenia, ktoré majú náležité vlastnosti, a pripúšťa ich do Božieho kultu“ (SC, 112).

Vhodnosť spojenia

Kritériom teda nie je iba autorstvo alebo skutočnosť, či daná pieseň zaznela v rozhlase (napokon na niektorých staniciach rozhlasu možno počuť aj spevy gregoriánskeho chorálu), ale vhodnosť spojenia s daným úkonom liturgie, s jeho teológiou a spiritualitou.

Ďalším dôležitým kritériom liturgickej hudby je otázka aktívnej účasti zhromaždenia na spievanej modlitbe. Liturgia je slávením celého zhromaždeného spoločenstva. Ak hudba nenapomáha modlitbe celého spoločenstva, ale je len koncertným predvedením skladby skupiny hudobníkov, ktoré nekorešponduje s daným liturgickým úkonom, ktorý sa práve slávi, taká hudba je menej vhodná pre liturgiu.

Odpoveď nie je čierno-biela

Predpokladám, že moja odpoveď sa bude javiť nedostačujúca pre tých, ktorí by radi počuli „čierno-bielu“ odpoveď typu „toto áno a toto nie“ alebo „tento nástroj sa môže použiť v liturgii a ten zase nie“. Celá problematika liturgickej hudby je oveľa komplexnejšou skutočnosťou.

Výber liturgickej hudby a spôsob prednesu predpokladajú určitú liturgickú, teologickú, hudobnú i pastoračnú formáciu liturgického hudobníka. Je ťažké všetko vysvetliť v jednej krátkej odpovedi. Výber spevu, spôsob prednesu a ďalšie vychádzajú zo samotného porozumenia liturgii a danému liturgickému úkonu.

Prirodzene, že tu zohráva úlohu aj štruktúra konkrétneho liturgického zhromaždenia. Iné spevy a spôsob prednesu si liturgický hudobník zvolí pri svätej omši so seniormi a iné zase s mladými ľuďmi alebo za účasti detí.

V kontexte slávenia Eucharistie nie je natoľko problém so spevmi ordinárií (Pane, zmiluj sa; Sláva Bohu na výsostiach; Verím; Svätý; Baránok Boží), lebo majú jasne stanovený text. Problém sa začína v procesiových spevoch, teda vo výbere úvodného spevu, spevu na prípravu obetných darov a spevu počas svätého prijímania a po ňom.

V týchto spevoch je väčšia sloboda výberu. Ak by sa chcel niekto dozvedieť viac o týchto spevoch, dovoľujem si odporučiť odborný príspevok s názvom Historicko-liturgické aspekty procesiových spevov Eucharistie, uverejnený v Teologickom časopise číslo 1 z roku 2019.