Je alebo nie je Advent čas na pôst

V liturgickom kontexte zameranie Adventu v zmysle očakávania Kristovho príchodu na konci vekov sa končí 16. decembra. Adventné obdobie má od 17. decembra charakter spomienky na historické očakávanie Spasiteľa v biblickom počítaní štyroch tisícročí.

V priebehu týždňa to pripomínajú najmä liturgické čítania vo svätej omši, ktoré nám v priereze podávajú najdôležitejšie udalosti a približujú hlavných aktérov dejín pred narodením Krista.

Nedávno som dostal otázku, ako prežíva Advent liturgista, zanietenec pre dôstojnosť slávenia liturgie, a ako do toho patria staré tradície. Je vôbec možné zosúladiť tradíciu so súčasným pohľadom Cirkvi na Advent?

Advent vo východnej Cirkvi

Na začiatku si však treba uvedomiť, že Katolícka cirkev má dve vetvy – východnú a západnú. Obe sú jedna Katolícka cirkev, ale majú svoje osobitosti, zvyky, liturgiu a, samozrejme, i pôstnu disciplínu.

Východná Cirkev pred sviatkom Narodenia Pána prežíva pôstne obdobie, ktoré je známe aj pod názvom Filipovka. Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstneho obdobia je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenie.

V Byzantskej cirkvi bol tento pôst zavedený niekedy medzi 6. až 8. storočím, hoci o ňom máme zmienky už aj vo 4. storočí.

Názov Filipovka pochádza zo skutočnosti, že sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda štyridsať dní. Je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade. Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou.

Advent v západnej Cirkvi

V Ríme sa adventná predvianočná príprava spomína už v časoch pápeža Leva I. Veľkého v rokoch 440 až 461. Iný záznam o Advente pochádza z Francúzska, kde v roku 582 koncil v meste Macon nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku svätého Martina.

Adventné obdobie v tejto forme zahŕňalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Na štyri nedele skrátil Adventné obdobie pápež Gregor I. Veľký (540 – 604), symbolizovať to vraj malo štyritisíc rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja.

Definitívnu formu nadobudol Advent v 8. a 9. storočí. V roku 1362 pápež Urban V., ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre Advent pôstne pravidlá.

Hoci Adventné obdobie má kajúci charakter, nechápe sa ako čas pokánia v tom zmysle, ako je to vo Veľkom pôste (napríklad stále sa spieva Aleluja). Kajúcnosť znamená obrátenie sa naplno k Bohu.

Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo vo 4. storočí z kresťanského Východu do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať Advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov.

V rímskej liturgii trvalo obdobie Adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna. Advent nám teda pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu.

Nejde teda iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred viac ako 2000 rokmi v malej judskej dedinke.

Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život má byť adventom, bdelým očakávaním nového, konečného príchodu Krista. A práve preto musíme žiť naplno evanjelium. Zachovávať všetko, čo nám Boh zjavil a čo od nás požaduje.