Ježiš nám dáva dary cez druhých ľudí

Deťom to veľmi pomôže, ak ich prvé skúsenosti s Ježišom sú pozitívne. V dnešnej dobe sa veľa škaredo hovorí o Bohu, ako keby sa o nás nestaral, nemal nás rád, bol nám vzdialený. A dokonca aj medzi zbožnými ľuďmi panuje predstava Boha ako toho, kto skôr vyžaduje, ako dáva dary. Jeho obraz je dosť negatívny, len ako strážcu morálky, pravidiel a tradícií a úplne sa vytráca dimenzia daru.

Mnohí z nás by už Boha dávno opustili, keby nemali práve tú pozitívnu skúsenosť z detstva, keď naozaj čisto ako deti verili, že Ježiško im nosí darčeky. A nevadí, že neskôr deti na to prídu, že sú to vlastne ich rodičia. Veď Ježiš vždy pôsobí cez druhých ľudí a dáva nám aj v dospelosti dary práve cez nich. Myslím, že aj pre dušu dieťaťa je úplne prijateľné a necítia sa podvedení, keď prídu na to, že reálne sa to odohralo tak, že to mamička a otecko doniesli pod stromček.

Pamätám si, že keď som na to ako dieťa prišiel ja, bol som najprv sklamaný, ale rodičia mi to vysvetlili tak, že oni sú vlastne len poštármi Ježiška, ale že on ostáva skutočným darcom, a potom som sa upokojil. Uchovávanie tradície nosenia darov od malého Ježiša je mimoriadne dôležité, lebo vychováva deti k štedrosti. Vedia, že Boh je dobrý, že na ne myslí, že mu môžu napísať list s tým, čo si prajú. A že aj keby nedostali hneď, čo chcú, nie je to z neochoty, ale z dôvodu, že ich čaká niečo ešte lepšie.

Čo sa mi skôr zdá veľmi nebezpečné, je spôsob vysvetlenia deťom, prečo nedostali nejaký dar spôsobom: „Áno, Ježiško počul, že si si prial bicykel, ale povedal nie“! Toto je veľmi odporný prístup, ktorý deformuje čistú dušu dieťaťa. Ono nerozumie negatívnej odpovedi a prenáša na Boha nepravdivý, skúpy obraz. Aj v dospelosti máme s tým problém.

Zlý duch najviac pracuje na tom urobiť Boha v našich očiach nehodného. Nie nadarmo sa jeho meno odvádza s vyjadrenia diabol – diabolus – ten, čo robí zmätky. Už od začiatku sa snaží pokriviť obraz Boha v srdci človeka. Naozaj vám to Boh nechce dopriať? No asi je taký zlý a podobne. Preto nosenie darčekov od malého Ježiša je pre deti veľmi potrebná výchovná forma.

Dokonca aj my dospelí si musíme osviežiť tento postoj k Bohu, ktorý je Bohom daru. Vo všetkých náboženstvách je to tak, že človek prináša Bohu obety, modlí sa, robí dobré skutky, aby sa Boh o neho staral a aby sa mal dobre. Pripomína to viac obchodnícky systém ako priateľstvo a lásku. U kresťanov vychádza ako prvý s iniciatívou Boh.

Deti nebudú vnímať Sväté písmo ako rozprávku, ani keď prídu na to, že pod stromček im fyzicky darček doniesli rodičia, a nie Ježiško. Veď je pochopiteľné, že malý Ježiš môže mať svojich zástupcov a on ostáva tým, ktorý ten dar nakoniec vôbec umožnil. Ani ako dospelí by sme nemali prestať veriť, že je to naozaj Dieťa Ježiš.

Veď len vďaka jeho štedrosti sa darí našim drahým dobre, majú prostriedky a ochotu aj nám dospelým dávať pod stromček dary. Takže, prosím, ostaňme pri tejto milej tradícii a podporujme ju. A pokračujme aj s písaním listu Ježiškovi. Aj ako dospelí. Lebo on má hlbokú úctu k tomu, čo si prajeme, čo je našou túžbou, naším snom.

Zaráža ma výrok: „Chceš Boha rozosmiať? Povedz mu o svojich snoch a plánoch.“ Nie nadarmo nás Boh vyzýva, aby sme boli ako deti, a tak vstupovali do Božieho kráľovstva. Nie, nie je to klamstvo hovoriť deťom – Ježiško ti priniesol dary. Prináša ich dokonca doteraz aj nám. Každý jeden dar je od neho. Vo všetkom, kde je láska, je aj on. Buďme aj my ľuďmi daru.