Ježišov príbeh je len jeden

Postava Ježiša je veľkou výzvou či už ide o výtvarné umenie, pre ktoré bolo kresťanstvo dominantnou témou až do 19. storočia a aj dnes má k téme čo povedať, ale aj pre literatúru, divadlo, hudbu a v novodobých dejinách najmä film. Ten má v svojich rukách silné nástroje, ktorými dokáže vplývať na diváka a zasiahnuť ho aj v podvedomej rovine osobnosti, inými slovami povedané, „dostať sa mu pod kožu“. Z tohto dôvodu je naozaj dôležité rozlišovať, aký film si pozriem, o to viac to platí pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorým môže nevhodný či veku neprimeraný obsah brániť v zdravom ľudskom vývoji. 

Na druhej strane umenie neraz pracuje s expresívnymi výrazovými prostriedkami a s nadsádzkou či s rečou archetypálnych a do obrazov zahalených symbolov. Zvykne sa hovoriť, že pre umelca nie je nič horšie, ako keď nás jeho dielo ponechá úplne ľahostajnými. Samozrejme, nemáme tu na mysli samoúčelné a plytké provokácie, s ktorými sa v súčasnom vizuálnom svete, žiaľ, často stretávame. Ako v každej oblasti života, aj tu je dôležité správne rozlišovanie a aj poznanie kontextu vzniku toho - ktorého diela či jeho autora, k čomu nám môžu napomôcť napríklad filmové recenzie na domácich či zahraničných kresťanských internetových portáloch.

Úlohou umenia dnes nie je iba ilustrovať témy, ale aj byť na pulze doby, vnímať znamenia čias a zamýšľať sa ich prostredníctvom nad neraz zložitou situáciou človeka v súčasnosti. Skutočne hodnotné a nadčasové umelecké diela totiž v sebe niekedy za zdanlivou provokatívnosťou môžu obsahovať hlboké a hodnotné myšlienky a viesť nás ku konfrontácii samých so sebou, k definovaniu našich skutočných postojov, ale aj k prehĺbeniu tvorivého a radostného prežívania našej osobnej viery. Môžu nás pozývať k otvorenosti a k transcendencii videného, k hľadaniu zmyslu – Boha, ktorý je prítomný všade a vo všetkom, v každej oblasti života. Aj týmto spôsobom je každý z nás pozvaný k osobnému rozvoju vo viere, k osobnej, ľudsky i duchovne zrelej prežívanej viere v Boha, ktorá nám umožní vstúpiť do dialógu so súčasným svetom a tiež ohlasovať evanjelium svetu primeraným a zrozumiteľným spôsobom. 

 Film Posledné pokušenie Krista natočil americký režisér Martin Scorsese, ktorý po témach súvisiacich s kresťanstvom siaha opakovane v roku 1988. Za kontroverznú časť filmu mnohí označujú najmä tú, kde Ježiš na kríži prežije dôležitý prelom, pokušenie týkajúce sa jeho poslania. Diabol mu nahovára, že svet už predsa spasil a môže pokojne zostúpiť z kríža. Tu nastáva zlom a film nám ukazuje Ježišov príbeh, v ktorom opúšťa kríž, ožení sa a začína žiť životom obyčajného človeka.

V závere filmu však zistíme, že tu išlo o fikciu, nie o reálnu skutočnosť, ale o „posledné pokušenie Krista na kríži“, nad ktorým zvíťazil. Podobne ako pri trojnásobnom pokúšaní diablom na púšti (porov. Lk 4, 1 - 13), keďže Ježiš, plne Boh a zároveň plne človek, nám bol podobný vo všetkom okrem hriechu: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu“ (Hebr 4, 15). Na ceste viery nás Pán aj prostredníctvom umenia a tvorivosti, ktorá je jeho darom, pozýva žiť v plnosti života Božích detí, ktoré sa učia svoj život prežívať v zodpovednosti a v slobode pred Božou tvárou.