Krampus nie je iba zábavná maska

Samotný krampus má síce pôvod niekde v stredovekých alpských kresťanských tradíciách osláv svätého Mikuláša, ale v dnešnej podobe je s kresťanským posolstvom ťažko zlučiteľný a správne postupujú tí, ktorí s takouto prezentáciou nesúhlasia. 
Jozef Gallovič 11.12.2018
Krampus nie je iba zábavná maska

Ilustračná snímka: ingimage.com


Chcela by som vás poprosiť, či by ste sa mohli vyjadriť k pochodu krampusov, ktorý bol minulý rok v meste a bude sa pravdepodobne opakovať. Synovi rovesníci sa tam minulý rok pridali, mnohí z nich sú veriaci. Aj staršia pani, ktorá pravidelne navštevuje bohoslužby, sa vyjadrila, že sa pôjde  pozrieť. Ja si myslím, že je to nesprávne, pretože máme vzdať úctu Pánu Ježišovi a nie zlému duchovi. Aký postoj by mali zaujať veriaci?

Jolana, Piešťany

 


Niekedy so svätým Mikulášom chodili dobrí anjeli a čert priviazaný na reťazi ako znak Kristovej moci a jeho svätých nad ním. Bol celý čierny od sadze a čo najodpornejší. Deti svätého Mikuláša milovali, čerta odmietali. Biblický odkaz bol jasný: „A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ (1 Jn 3, 8) a voviedol nás do svojho kráľovstva pravdy a lásky.

Pre Ježiša a kresťana nie je diabol rozprávková ani mýtická postava, ale reálna pokazená duchovná anjelská bytosť. Kristovo definitívne víťazstvo nad diablom je najzjavnejšie v živote svätých, ako Panna Mária, svätý Jozef, svätý Mikuláš a mnohí iní. Čo ostalo v krampusovi a v pochode čertov  z kresťanského biblického posolstva? Šíri sa prostredníctvom tohto pochodu adventný a vianočný pokoj, dobro a láska? Nevidíme skôr opak? Nevidíme skôr manifestáciu diablovej slávy a moci? Jeho realistické masky vzbudzujú hrôzu, hororovú ohavnosť, des a násilie. Plieskanie bičmi, výkriky, pekelná hudba v štýle – ja som tu pán, úplne zatieňujú nejakého svätého Mikuláša a jeho konanie dobra. Je ľahké získať na túto šou tých, ktorí v diabla neveria a zaraďujú ho do sveta rozprávok. Ak si to ľudia myslia, hovorí sa, že je to jeho najväčší úspech. 


Tiež je tu otázka, prečo na tom nezarobiť. Komerčné záujmy nepozerajú na duchovné súvisy. Konzumná Európa sa chce zabávať na všetkom. Potrebuje umelý horor a ťažko nájde súvis, že ten, koho zdanlivo nevinne oslavuje, je príčinou skutočného hororu utrpenia miliónov ľudí a detí, ktorí trpia hladom, vojnou, násilím, stratou domova. Čo zanechá v detskej fantázii diabolský horor a des? Niektoré deti plačú. Iné sa diablami nechávajú pohladiť. Veď sme len v rozprávke.

Zaujal ma nedávny príbeh dvoch 11- a 12-ročných dievčat na škole v USA, ktorých plánom bolo zabiť aspoň jedného spolužiaka. Dúfali však, že ich zabijú viac. Usmrtenie spolužiakov z nich malo urobiť najhorších hriešnikov a zabezpečiť im priamu cestu do pekla, aby mohli byť so satanom! Psychológovia sa pýtajú, odkiaľ sa berie v deťoch takáto túžba. Prečo pribúdajú vraždy na školách a samovraždy detí a tínedžerov? Odpovedajú, že deti stratili ideu láskavého a ochraňujúceho Boha. Vrhajú sa do náručia moci toho, o ktorom si myslia, že ich ochráni a zároveň uškodí tým, ktorých považujú za nepriateľov. Cítia sa bezmocní, nedokážu kontrolovať svoje sklony, priťahuje ich oslavovanie zla v rôznych zábavných médiách a tento brutálny cyklus nezvládnutých emócií ich vedie do  špirály zúfalstva a smrti.

Môžeme nájsť aj niečo pozitívne na pochode čertov? Iste, ak sa na to budeme dívať kriticky. Na tomto tmavom pozadí triumfalizmu a ošklivosti zlého ducha môžeme ľahšie deťom a mladým ľuďom sprístupniť vianočnú ideu milujúceho Boha, ktorý pre nás ľudí posiela svojho Syna, aby nás svojou milosrdnou láskou oslobodil od každého zla, ktorým nás diabol zotročuje a ponižuje. Prichádza, aby nám dal nádej do budúcnosti, lásku konať dobro pre druhých a istotu, že víťazstvo na tomto svete nepatrí diablovi a zlu, ale Bohu!