Liturgické texty sa riadia pravidlami

Počas slávenia svätej omše sú čítania zo Starého alebo z Nového zákona a evanjeliá určené podľa predpisov s prihliadnutím na liturgický kalendár slovenských cirkevných provincií.
Daniel Dian 24.10.2019
Liturgické texty sa riadia pravidlami

Prečo niektorý duchovný systematicky nečíta pri svätej omši liturgické texty z lekcionára, ale keď je spomienka, berie iné čítania než tie, ktoré sú napríklad uvádzané v prílohe Katolíckych novín. Sú na to nejaké normy? 

Anna, Žilina

Z uvedenej otázky vidieť, že pracujete so Svätým písmom, inak by ste nereagovali tak, ako píšete. Odpoveď je jednoznačná: Áno, sú normy, podľa ktorých sa číta v chrámoch Sväté písmo v rámci liturgických slávení. Zásadná norma, podľa ktorej sa celebrant má riadiť pri výbere textov na čítania v rámci bohoslužby slova, je Direktórium, manuál liturgických slávení na každý deň v cirkevnom roku.

V minulosti, počas platnosti Rímskeho misála, ktorý vznikol na základe požiadavky Tridentského koncilu (1545 – 1563) v roku 1570 a je označovaný ako Misál Pia V., mal omšový formulár svoje čítania na každý deň liturgického roka. Boli nemenné. Druhý vatikánsky koncil reformoval liturgiu Cirkvi. Veľký dôraz kládol na čítanie Svätého písma. Preto bola vypracovaná schéma liturgických kníh – lekcionárov -, aby sa podľa možnosti v priebehu troch rokov prečítalo celé Sväte písmo. Táto schéma má tri nedeľné lekcionáre (knihy obsahujúce liturgické čítania) označené písmenami A, B, C. Potom je vypracovaný Lekcionár na Advent, Vianoce, Pôstne a Veľkonočné obdobie a tri lekcionáre označené rímskymi číslicami III., IV. a V.

Okrem toho je aj lekcionár na omše za účasti detí. Lekcionáre III. a IV. sa používajú na všedné dni v Cezročnom období. Evanjeliá v týchto lekcionároch sú na oba cykly rovnaké, ale prvé čítanie, teda čítanie zo Starého alebo z Nového zákona, je iné. „Prvé čítania sú vybrané tak, aby sa čítalo striedavo zo Starého i z Nového zákona, vždy niekoľko týždňov,“ píše sa v úvode do lekcionára IV. bod 4.

Takiež sa tam píše o zásadach výberu textov, a tak tu je aj odpoveď na vašu otázku, ktorú by si iste mali všimnúť aj duchovní otcovia: „V dňoch, keď nie sú predpísané vlastné čítania (napríklad na spomienku na sv. Martu, o ktorej je zmienka vo Svätom písme v dvoch evanjeliách), treba dať spravidla prednosť čítaniam z feriálneho lekcionára, a to aj vtedy, ak sa slávi nejaká spomienka, a pri častejšie opakovaných votívnych omšiach“ (napríklad na prvé piatky, alebo prvé soboty), bod 6. „Z pastoračných dôvodov však možno pri významnejších príležitostiach vybrať perikopy zo spoločných textov svätých určitého stavu alebo pre omše za rozličné potreby, alebo pre votívne omše,“ bod 7. Z uvedeného vyplýva, že absolútnu prednosť majú čítania z lekcionárov ako nasledujú po sebe.

Určite by sa nemali čítania - ako sú uvádzané v lekcionároch - svojvoľne meniť. Nie je vhodné, aby sa pred cyklickými čítaniami dávala prednosť čítaniam, ktoré sú uvádzane v lekcionároch vo vlastnej časti. Tieto texty sa osobitne používajú tam, kde sa slávi titul patróna chrámu, kaplnky a podobne. Zostavenie liturgických čítaní nie je svojvoľnou záležitosťou duchovného, ale je výslovne nariadením Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí v Ríme. Ak duchovný otec používa Direktórium ako manuál na slávenie svätých omší a liturgiu hodín, ponúkne veriacim čítania tak, aby mohli počúvať kontinuálne Božie slovo, ako ho predkladá Cirkev pre duchovné dobro veriacich.

Zostavovatelia Direktória vychádzajú z Ordo missae celebrandae persolvendi secundum Calendarium romanum generale pro anno liturgico toho-ktorého roku, a tým napomáhajú aj vonkajšej jednote Cirkvi.