Mať zodpovednosť aj za online skutky

Kyberpriestor alebo virtuálna realita sa dnes už považuje za určitý druh subkultúry. Táto subkultúra je relatívne veľmi mladá a nová na to, aby sme mohli zodpovedne zhodnotiť všetky jej pozitíva i negatíva. Mnohé z nich sú však bežnému človeku zrejmé. Prostredníctvom internetu sa nám otvoril úžasný priestor nových spôsobov komunikácie.

Pokiaľ o ranom kresťanstve platilo, že sa mohlo rýchlo šíriť aj vďaka dobre vybudovanej infraštruktúre Rímskej ríše, tak dnes to isté platí o obrovských možnostiach mediálnej kultúry. Virtuálna realita umožňuje evanjeliu byť prítomným v podstate všade. Médiá majú obrovskú moc, a preto sa informácia stala tým najvýhodnejším artiklom obchodovania.

Prináša to však obrovské pokušenia. Jedným z nich je nebezpečenstvo neponúkať informácie ako zdroj poučenia, ale skôr ako prostriedok, ktorý umožňuje uspokojovať ľudskú zvedavosť a nasycovať všetky možné túžby, bez selektovania podľa určitého rozumného kritéria, nejakého mravného kódexu, napríklad Desatora. Vo väčšine prípadov, najmä u komerčných médií, kvalitu vysielania určuje sledovanosť, čiže prezentuje sa v nich to, čo sa momentálne ľuďom páči, čo ich uspokojuje; a nie to, čo by ich mohlo vzdelávať a vychovávať.

Médiá súperia o priazeň diváka, preto sa snažia prezentovať programy tak, aby vypĺňali aj tú najmenšiu medzeru nepozornosti. V prípade televízie ide o to, aby pri prepínaní programov každý našiel vždy niečo, čo ho zaujme. 

Veľkou výzvou pre súčasného človeka je internet. Je úžasné mať možnosť komunikovať z ktoréhokoľvek miesta na svete, ktoré je pokryté signálom. Globalizácia však so sebou prináša obrovskú zraniteľnosť. V globalizovanom svete ponúkame takpovediac celému svetu nielen svoju tvár a svoje osobné údaje, ale aj svoje pocity a myšlienky.

Aby sme to mali jednoduchšie, používame emotikony (smajlíky). Ženy sa pochvália fotografiou toho, čo sa im podarilo uvariť či upiecť, muži zase niečím, čo vymysleli na uľahčenie práce.  Na sieťach sa však môžu objaviť texty či snímky, ktoré môžu byť urážlivé, nedôstojné alebo zavádzajúce, tzv. hoaxy. Takéto falošné správy spojené s upravenými fotografiami spôsobujú nepokoj a snažia sa manipulovať ľudí, aby im verili. 

Úplne sa vzdať virtuálneho sveta je prakticky nemožné. Preto pri pohybe v ňom je dôležité vyzbrojiť sa mravnými zásadami a obozretnosťou. Pri pozeraní televízie je strategické dôsledne si plánovať, čo a kedy budeme pozerať. Najmä deťom nedovoľme zamorovať vnútro ohlupujúcimi reláciami.

Vo svete internetu by sme mali byť rovnako  opatrní. Nezverejňovať na sociálnych sieťach čokoľvek, ale len to, čo je užitočné, a v nastaveniach profilu si zvoliť také parametre, ktoré znemožnia prístup neznámym ľuďom. Pri správach by sme nemali byť dôverčiví. Radšej si dôkladne preveriť, či to, čo text obsahuje, nie je vymyslené alebo zámerne upravené.

Deti na sociálnych sieťach nenechávať samých a vedieť vstúpiť do kyberpriestoru, aj keď máme pocit, že to nepotrebujeme. Vstúpiť tam preto, aby sme mohli deti viesť a varovať ich pred tým, čo by im mohlo uškodiť. A najmä nezabúdať, že aj vo virtuálnej realite sme bytosťami obdarenými rozumom a slobodnou vôľou. To znamená, že aj tu mám takú istú zodpovednosť za svoje konanie pred Bohom i ľuďmi ako v reálnom svete.