Musíme si porovnať hodnoty

Žiaľ treba povedať, že v situácii, v ktorej sa ocitla rodina, sa nachádzajú aj mnohé iné. Určite za ich rozhodnutím je jednoduchá túžba žiť v lepších materiálnych podmienkach, ktorú im nemožno vyčítať. Na druhej strane konštatujeme, že aj to je jeden z prejavov súčasného postoja k životu, keď sa človek zaujíma najmä o to, aby sa mu dobre vodilo a zodpovednosť za spoločné dobro, láska k domovine a podobné hodnoty sa už nenosia. Aspoň podľa toho, ako to mladí vyjadrujú veľmi častým dôvodom na odchod, je rozšírenie bezprávia, korupcie a sociálnej nespravodlivosti v celej spoločnosti.

Najmä mladí, ktorí bývajú plní ideálov, sú na to veľmi citliví. Svätý Ján Pavol II. napísal v apoštolskej exhortácii Reconciliatio et paenitentia, že každý hriech má aj sociálny rozmer, ale pri niektorých hriech sa tento sociálny rozmer zvlášť zdôrazňuje. Ide najmä o hriechy spáchané proti spravodlivosti vo vzťahoch k druhej osobe alebo k spoločnosti. Nedá sa nevšimnúť si, že spomínané neduhy, ako rakovina prerástli na mnohých úrovniach spoločnosť, že môžeme hovoriť až štruktúrach hriechu. Ide o stav, keď sa jednotlivec cíti manipulovaný do situácií, s ktorými nesúhlasí a sám si s tým nevie rady. Je potrebné zdôrazniť, že aj za týmto stavom, ktorý sa zdá anonymný, neosobný, je vždy v pozadí hriech konkrétnych osôb.

Keď Cirkev pranieruje ako sociálne hriechy isté situácie alebo určité kolektívne správanie väčších sociálnych skupín, ide vlastne o plody a nahromadenie mnohých osobných hriechov. Ide tu o osobné hriechy toho, kto vyvoláva a napomáha nespravodlivosti, alebo ju zneužíva, i toho, kto má moc urobiť niečo, aby zabránil, odstránil alebo aspoň obmedzil niektoré sociálne zlá a neurobí to, či už z lenivosti, zo strachu, z ľahostajnosti, alebo preto, že je spoluvinníkom. Skutočnú zodpovednosť majú teda jednotlivé osoby (Reconciliatio et paenitentia, čl. 16).

Zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesú všetci tí, ktorí dovolili, alebo sami spôsobili, aby korupcia a nespravodlivosť presiakla hlboko do spoločnosti. Ide o politikov, ktorí zneužili dôveru ľudí a premenili ju na honbu za vlastným obohatením, o štátnych úradníkov, ktorí nekonali v súlade s profesijnou etikou a nechali sa skorumpovať, ale podiel viny majú aj podnikatelia, ktorí v korupcii a sociálnej nespravodlivosti hľadali skratky na ceste k rýchlemu zbohatnutiu. Žiaľ, mnohí zabudli, že všetci sa budeme musieť postaviť pre Božiu tvár a vydať počet zo svojho šafárenia. Hlas čitateľky, teda nie je hlasom jednej rodiny, ale obžalobou systému a najmä tých, ktorí prispeli k tomu, že toľkí ľudia prestali považovať svoju vlasť za dobré miesto pre život.

Na argumentácii manžela je iste kus pravdy. Za normálnych okolností je lepšie, ak muž prinesie do domácnosti dostatok, prípadne viac peňazí ako manželka, aby rodina mohla žiť pokojným životom. Na druhej strane si treba zvážiť, či prítomnosť otca v rodine, zvlášť, ak sú deti vo veku, keď ho najviac potrebujú, nie je väčšou hodnotou, ktorú peniaze nemôžu vyvážiť.

Nedávno som sa stretol s mužmi z rôznych kútov Slovenska, ktorí boli dlhodobo úplne ponorení do podnikania, alebo odišli za prácou mimo bydliska. Často som počul, ako dnes ľutujú, že neboli viac prítomní v rodine, že nevideli rásť svoje deti a dnes si s nimi nerozumejú, prípadne sa za každú cenu snažia zachrániť narušený manželský vzťah. Niekto by mohol namietať, že dnes ide o bežný fenomén. Isté je, že podiel viny na podobných situáciách možno pripísať aj neprítomnosti otca v rodine.

Po porade s manželkou je rozhodnutie na manželovi berúc do úvahy aj jej argumenty. Vhodné je modliť sa o Božie svetlo pri rozhodovaní. Aj preto, aby pocítili úľavu, že ťarcha nespočíva iba na ich pleciach, ale najmä aby pochopili, aká je Božia vôľa. Možno sa nájde riešenie, ktoré bude iné, ako to ľudské, ktoré vidia dnes a lepšie pre celú rodinu.