Najdôležitejšie je hovoriť jazykom lásky

Dar hovorenia jazykmi sa dá chápať rozlične. Cirkev sa oddávna snaží prihovárať ľuďom rôznymi jazykmi, aby ich oslovila a priblížila im Božie pôsobenie vo svete: iným jazykom hovorí teológia, iným sa prihovára liturgia v chrámoch a tradícia, vlastným jazykom hovorí aj ľudová a mariánska zbožnosť so svojím bohatstvom, iný jazyk sa využíva na mládežníckych stretkách a podobne.

DAR JAZYKOV

Jedným z novších prúdov v kresťanstve sú charizmatické spoločenstvá, ktorých členovia disponujú darom hovorenia jazykmi. Ten je často pre bežného človeka nezrozumiteľný rovnako ako ostatné prejavy (citové alebo telesné).

Avšak práve nezrozumiteľnosť môže vyjadrovať fakt, že pre človeka bez ohľadu na skúsenosti s vierou alebo intelekt zostávajú mnohé skutočnosti vo viere zahalené tajomstvom a sú neuchopiteľné. Nedokážeme slovami presne vyjadriť, kto je Boh ani aký je, pri anjeloch len tápeme, nepoznáme celú pravdu o Duchu Svätom...

Nerozumieme naozaj mnohému, pokiaľ ide o duchovný svet, a bežné slová nám nestačia. Aj veriaci človek kráča v tme a je odkázaný v pokore uznať, že Božie tajomno je priveľké sústo pre slová, ktoré pozná a bežne používa. Preto môže niekto občas zostať stáť v tichej bázni pred veľkou duchovnou záhadou bez slov a iný môže prekročiť limity bežnej reči a hovoriť jazykmi.

Boh, ktorý je súčasťou každého človeka a preniká všetkým bytím, sa môže prihovárať svetu aj cez tento dar. Dôležité je, ako nás tento dar formuje a nakoľko sa stávame schopnejšími milovať ostatných ľudí, čo je najdôležitejšia požiadavka evanjelia na nás veriacich.

JAZYK LÁSKY

Človek dostal od Boha do daru jazyk, aby sa mohol dorozumievať a priblížiť sa k druhému – čiže k inému človeku a k samotnému Bohu, ktorý je Slovo. Keď apoštoli rozprávali jazykmi po zoslaní Ducha Svätého, iní ľudia im rozumeli, pretože hovorili ich rodnou rečou, ktorú poznali.

Muselo to byť pre nich prekvapenie, keď ďaleko od svojej vlasti počuli rozprávať cudzincov jazykom, ktorému rozumeli. Ale zároveň sa ľudia mimo prvej kresťanskej cirkvi našli v ich vlastnom jazyku. Najdôležitejší jazyk pre kresťana je teda jazyk lásky.

Len v dialógu sa dokážeme priblížiť k druhému a pochopiť ho. Hovorenie s iným by teda mal byť spôsob, ako si urobiť priateľa, a nie nepriateľa. Zároveň sa treba neustále učiť rozprávať tak, aby sme aj my súčasní kresťania vedeli byť zrozumiteľní pre ostatných.

Mladý by sa mal učiť rozprávať so starším a naopak, veriaci s neveriacim, konzervatívne založený človek s liberálom a podobne a prekročiť prostredníctvom komunikácie hranice „reči svojho kmeňa“. Skvelé by bolo, keby nám ľudia rozumeli ako kedysi apoštolom.

ŽIVOT MODLITBY

Modlitba je rozhovor s Bohom a tu platia rovnaké pravidlá ako v komunikácii s ľuďmi. V modlitbe si treba zvoliť takú reč, ktorá nás k Bohu približuje. Cez modlitbu v jazykoch niekto dokáže cítiť bezprostrednú blízkosť a prítomnosť Ducha Svätého a zároveň zažiť realitu tajomna, hlbín Božieho života.

Akákoľvek modlitba (liturgická, ruženec, vlastné slová alebo tá chválová, prosebná v jazykoch) má za cieľ meniť, učiť človeka prežívať hlbší vzťah s Bohom, s ľuďmi, so svetom, stávať sa ochotným strácať svoj život pre ostatných rovnako ako ten, ku komu sa modlíme. Ideálne bude, ak sa náš život stane modlitbou.

Skrátka, hovoriť jazykmi znamená hľadať s ľuďmi a Bohom spoločnú reč.