Nemôžeme ustupovať z požiadaviek

Problematika intímneho života je aktuálna a zároveň bude vždy veľmi citlivá téma. Pýtate sa na intímne spolužitie manželov po tom, čo lekári už neodporúčajú ďalšie tehotenstvo. Ak som to pochopil správne, celá pozornosť sa sústredila na otázku, či možno pristupovať k sviatostiam po tom, čo budete žiť intímnym životom a zároveň sa vyhýbať počatiu. 

Neraz naše morálne rozhodnutia totiž akosi pozbavíme ich duchovného kontextu, v ktorom sa nevyhnutne nachádzajú a urobíme z nich čisto technickú záležitosť, napríklad či možno alebo nie pristupovať k sviatostiam. Práve jeden z hlavných kľúčov k problému je dôvera v Boha. Určite, človek má rozum a preto nemá konať naivne, akoby ho ani nepoužíval, ale najkrajšia a najistejšia cesta je naplno používať rozum a zároveň dôverovať Bohu, akoby všetko záviselo iba od neho. V tomto spočíva skutočné umenie žiť, ktoré je náročné a učíme sa mu počas celého života.

Dôverou v tomto prípade vôbec nemyslím iba bezhlavé rozhodnutie mať ďalšie deti. Ide skôr o celkový postoj k tejto oblasti života. Niekedy sa napríklad môže ukázať, že názor jedného lekára nevystihuje úplne reálne situáciu. Aj lekár sa môže mýliť a naopak iný lekár by tehotenstvo za určitých okolností pripustil. Keďže nemám medicínske vzdelanie a nepoznám bližšie váš zdravotný problém, nechcem sa v tomto smere ďalej púšťať do špekulácií a absolútne sa neodvážim vstupovať do svedomia, ako sa máte rozhodnúť. Je však veľa skúseností, ako sa v názoroch lekári rozchádzajú.

S veľkou dôverou k Bohu by sme mali pristupovať k celej tejto otázke a zamýšľať sa, aké riešenie má Boh pre vás pripravené? Katolícka náuka v otázkach manželskej plodnosti je jednoznačná v tom, že antikoncepcia akéhokoľvek druhu je nedovolená. Ide o vec takú vážnu, že neexistujú dôvody, aby antikoncepcia mohla prestať byť hriechom. Takže, ak by niekto tvrdil, že existuje situácia, keď možno používať antikoncepciu a tváriť sa, že nejde o hriech, nie je správna.

Existujú iba okolnosti, ktoré môžu znížiť tzv. pripočítateľnosť skutku. To znamená, že skutok stále zostane nedovolený, ale u dotyčnej osoby vnímame ťažkosti s dodržiavaním Božieho zákona, ktoré sú akoby „poľahčujúcimi okolnosťami“. Iné je to napríklad v prípade tých, ktorí z rôznych dôvodov jednoducho nechcú mať ďalšie dieťa, iné u tých, ktorým to lekár neodporúča zo zdravotných dôvodov.
 
Ďalej tu vstupuje aj otázka používanej antikoncepcie. Medzi jednotlivými druhmi antikoncepcie sú totiž z morálneho hľadiska rozdiely. Najhoršie sú tie metódy, ktoré majú čisto abortívny účinok, napr. vnútromaternicové teliesko a potratové pilulky. Veľmi zlá a pre ženu škodlivá je hormonálna antikoncepcia, ktorá môže mať taktiež abortívny účinok. Obidve sú ale oveľa horšie, než napríklad bariérová antikoncepcia(prezervatív).

V princípe možno povedať, že existujú iba dve eticky správne riešenia: zdržanlivosť a prirodzené metódy. Prirodzené metódy vyžadujú disciplínu oboch manželov, dobré poznanie nielen samotnej metódy, ale aj fungovania organizmu a sexuality ženy. Kto sa rozhodne pre jednu alebo druhú cestu, určite tak musí konať v dôvere v pomoc Božiu.

V prípade, že sa manželia rozhodnú ísť cestou antikoncepcie akéhokoľvek druhu, nemožno to považovať za správnu cestu a je to dôvod na riešenie vo sviatosti zmierenia. Samozrejme, v prípade, že tak konajú zo slabosti, pretože si netrúfajú na iné (morálne správne) riešenie svojej situácie, mali by sa v pokore obrátiť na Pána Boha s prosbou o jeho milosrdenstvo a o pomoc, aby sa priblížili k  správnemu spôsobu konania.

Budem na vás pamätať v modlitbe a prosím vás, aby ste to Bohu vo veľkej pokore a úprimnosti odovzdávali. Určite vám dá poznať, ako máte konať a silu kráčať v súlade s jeho vôľou.