Obrad s prejavmi svojvôle a neúcty kňaza

Ďakujem za otázku, ktorá je spojená s dobrým postrehom, že nezrozumiteľnosť liturgie odrádza veriacich od toho, aby sa na nej zúčastňovali. Som presvedčený, že aj táto skutočnosť priviedla otcov Druhého vatikánskeho koncilu k formulovaniu 34. bodu konštitúcie Sacrosanctum concilium: „Obrady nech žiaria vznešenou jednoduchosťou, nech sú zrozumiteľné svojou stručnosťou… Nech sú prispôsobené chápavosti veriacich a vo všeobecnosti nech ich netreba mnoho vysvetľovať.“

OBNOVA LITURGIE

Tieto slová boli reakciou na dovtedajšiu zložitú, strnulú a aj zastaranú liturgiu, ktorá prekonala kultúrny kontext, v ktorom vznikla. Neskorá antika a aj germánsko-galské prostredie stredoveku zanikli, ale liturgia zmenená nebola. Navyše neskoršími dodatkami a nepodstatnými úpravami stratila aj svoju jednoliatosť. Koncil preto žiadal jej obnovu, ktorú odôvodnil takto: „Liturgia pozostáva z nemennej časti, pretože je z Božieho ustanovenia, a z častí podliehajúcich zmene, ktoré sa časom môžu, ba aj musia meniť, ak azda do nich prenikli prvky, ktoré už celkom nezodpovedajú vnútornej povahe samej liturgie alebo sa ukázali menej vhodnými“ (SC 21).

Z oboch citovaných textov koncilovej konštitúcie je zrejmé, že nositeľkou liturgickej reformy má byť zrozumiteľnosť a prispôsobenie menných častí obradov chápaniu a vnímaniu ľudí dnešnej doby.

PRESNÉ PRAVIDLÁ

Čo sa týka možnosti používania predošlých foriem liturgie, akékoľvek dovolenia všetkých pokoncilových pápežov, či už sv. Pavla VI., sv. Jána Pavla II., Benedikta XVI. i Františka, budú vždy len výnimkou, pretože sv. Pavol VI. v konštitúcii Missale Romanum, ktorou vyhlásil platnosť nového misála, jasne napísal: „Chceme, aby tieto naše nariadenia a  predpisy platili a zachovávali sa teraz i v budúcnosti. Preto prestávajú platiť apoštolské konštitúcie a nariadenia našich predchodcov, ako aj ostatné predpisy akéhokoľvek druhu, ktoré by nariaďovali niečo iné.“

To, že Rímsky misál sv. Pavla VI. je riadnym vyjadrením lex orandi Katolíckej cirkvi latinského obradu, potvrdil aj pápež Benedikt XVI. v motu proprio Summorum pontificum. Stanovil v ňom aj presné pravidlá, podľa ktorých je možné výnimočne (mimoriadne) používať aj predchádzajúci misál.

V ŽIADNOM KOSTOLE

A tu sa dostávame k podstate vašej otázky. V  tomto dokumente v článku dva čítame: „Ktorýkoľvek katolícky kňaz latinského obradu, či už svetský, alebo rehoľný, môže pri omšiach slávených bez účasti ľudu v akýkoľvek deň okrem Veľkonočného trojdnia používať buď Rímsky misál pápeža Jána XXIII. vydaný v roku 1962, alebo Rímsky misál vyhlásený najvyšším veľkňazom Pavlom VI. v roku 1970.“

Neskôr pápež František, ako správne uvádzate, zúžil používanie predošlej formy liturgie len na kostoly, ktoré sú pre takúto liturgiu určené diecéznym biskupom, pričom nesmie ísť o farský kostol. Čítame tak v motu proprio Traditionis custodes v článku tri.

Je teda zrejmé, že ani jeden z posledných pápežov nedovolil sláviť liturgiu Veľkonočného trojdnia podľa misála sv. Pia V. (v redakcii sv. Jána XXIII.), a to v žiadnom kostole. Navyše je vrcholne necitlivé a liturgicky nekorektné vsúvať do riadnej formy slávenia týchto obradov časti predchádzajúcej liturgie. Ide o prejav svojvôle kňaza a neúctu voči veriacim.