Nenechajme si podsúvať tovar nízkej kvality

Joga je filozoficko-náboženský smer, teória a meditačná prax, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Je to jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl. Praktiky jogy používa aj budhizmus a džinizmus. Podľa nej hlavným cieľom všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie od hmotnej existencie, smrti a narodenia. Podmienky pre úplné oslobodenie sú vairágja (bezžiadostivosť, vzdialenie sa od sveta) a joga (vlastné rozjímanie zamerané na zastavenie procesov psychického a vedomého života). Za mimoriadne dôležité joga považuje zdokonaľovanie tela a zmyslových orgánov.

Kompetentnú odpoveď nachádzame v Pastierskom liste biskupov Slovenska k otázke vyučovania jogy v škole z roku 2001. Niekto sa začuduje: Načo toľko kriku okolo hodín telesnej výchovy? Nie je v podstate jedno, ako bude niekto mávať rukami? Veď nás uisťujú, že nejde o nič iné, len o fyzické cvičenia. V metodickej príručke pre učiteľov jogy, ktorej autorom je Paramhans Svámi Mahéšvaránanda, sa píše: „Cvičebná zostava Khatu pranám je uvedená ako prvé cvičenie vzhľadom na jej mnohostranné účinky. Mali by sme ju cvičiť v každom cvičebnom celku. Khatu pranám znamená pozdrav, ale je tiež významné jogové centrum v Indii. Každý, kto cvičí Khatu pranám, bude naplnený harmóniou a energiou. Tento súbor cvičení má veľmi pozitívny účinok na telo a myseľ.“

Znamená to, že každý človek, ktorý bude cvičiť jogu podľa tohto systému, sa má hneď prvým cvikom podrobiť náboženskému rituálu – pokloniť sa náboženskému centru v Indii? Ide skutočne iba o fyzické cvičenia? Veď joga odmieta kresťanstvo, vieru v Boha Stvoriteľa, Ježiša Krista a celé dielo vykúpenia. Je to cesta k ateizmu. Majstri jogy v Indii používali cvičenia na dosiahnutie závislosti cvičenca od učiteľa. Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na seba samého. Tu je prvý dôvod, prečo sa spovedník negatívne vyslovil k joge. O druhom dôvode nám hovorí pastiersky list. Základom kresťanstva je duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom.

Pozrime sa do Indie, kolísky jej vzniku. Ako je možné, že na uliciach ležia deti i starci a nikto si ich nevšíma?! Možno aj preto, že pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Svätá Matka Tereza ich zdvíhala zo zeme. Aj preto, že hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa pre druhých. My kresťania nesmieme zabudnúť, že v každodennom živote nepotrebujeme jogu, ale chlieb náš každodenný, o ktorý prosíme v modlitbe, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus. S ním sa dajú vyriešiť všetky problémy a napätia. Ak ho úprimne prijmeme do svojho života, môžeme im  predísť. Potom nebudeme musieť hľadať náhradné pochybné techniky na uvoľňovanie.

Špecifické cvičenie pod názvom Päť Tibeťanov pochádza pravdepodobne od budhistických mníchov z tibetského kláštora Šangri-La. Kniha s rovnakým názvom opisuje nielen samotné cviky, ale aj správne dýchanie, meditáciu a silu čakier.  Odporúča cvičiť ráno alebo pred spaním. Ide o cviky založené na joge s nejasným pôvodom a obrovskými nárokmi, z ktorých však nie je cesta späť. Isté je, že telo pozitívne reaguje na každé cvičenie. Pre kresťanov však nie je potrebné zapojiť sa možno aj nevedome do akýchkoľvek rituálov založených na náboženstve, ako je to napríklad u tibetskej jogy.