Obetným darom vo svätej omši má byť náš život

Aby sme správne chápali svätú omšu a všetko čo je jej obsahom je nevyhnutné, aby každý mal na zreteli, že Ježiš Kristus pri Poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a krvi. Tým zveril Cirkvi pamiatku svojej smrti a svojho vzkriesenia - sviatosť nežnosti, znak jednoty, puto lásky, veľkonočnú hostinu, na ktorej sa prijíma Kristus.

Neviem či si každý veriaci na začiatku svätej omše uvedomuje jedinečnosť tejto situácie: že sa priamo zúčastňuje obety, ktorá prináša vykúpenie a každému ponúka plnosť života v Bohu a s Bohom.

Každý z účastníkov bohoslužby by si mal nájsť chvíľu na zamyslenie, že vstupuje do toho čo je posvätné. Najmä preto, aby mohol potom celý svoj život v plnosti ponúknuť Bohu ako obetný dar.

Nasledujúc tak príklad Ježiša, ktorý obetoval seba samého. Vieme predsa, že nie je vhodné predstúpiť pred niekoho, koho si vážime, len tak „rovno z ulice“. Tesne pred stretnutím sa usilujeme prekontrolovať a  upraviť svoj vzhľad.

Tým skôr pred oficiálnym rozhovorom s Bohom. Malo by byť samozrejmosťou venovať chvíľku času na uvedomenie si jeho prítomnosti. A tak mu prejaviť patričnú úctu.

Už v 3. storočí svätý Hypolit Rímsky opisuje ako vyzerala príprava obetných darov. Po bohoslužbe slova nastal v chráme medzi zhromaždeným ľudom veľký pohyb, lomoz, hluk. Všetci zhromaždení opúšťali svoje miesta a spontánne vytvárali to, čo dnes liturgia nazýva procesia či sprievod s darmi.

To je svedectvo, že v čase obetného sprievodu veriaci prinášali na obetu nie to, čo  nepotrebovali, ani to, čím by si chceli získať sympatie celebranta. Ale najmä to, čo by mohlo pomôcť presvedčiť aj hľadajúcich či pochybujúcich, aby našli silu vykročiť touto cestou.

Myslím, že každý v tomto kontexte pochopí, že obetným darom pri akejkoľvek svätej omši môže a má byť to, čo obohatí život Božieho dieťaťa. Lebo podstatným zmyslom procesie s obetnými darmi je, že veriaci symbolicky vyjadrujú ochotu obetovať aj seba samých v službe budovania nebeskeho kráľovstva.

Spomeniem vlastný zážitok. Pri svätej omši pre študentov sa stalo, že medzi obetnými darmi som dostal nové vibramy a tiež učebnicu lekárskej anatómie. Po svätej omši prišli darcovia, aby si svoje dary odniesli späť.

Zostali nemilo prekvapení, keď som im vysvetlil, že o tom, komu budú patriť ja sám nerozhodujem. Tie dary odovzdali Kristovi a som presvedčený, že on si nájde spôsob ako ich odovzdať tomu kto ich skutočne potrebuje.

Každý by mal pochopiť, že obetným darom by mali byť predovšetkým veci, ktoré môže farnosť ponúknuť núdznym, na udržbu a podporu kostola alebo iných objektov a inštitúcii, ktoré slúžia nielen veriacim.

Aby tieto viditeľné aktivity veriaceho spoločenstva, obetavosť a vzájomnú lásku kresťanov iní hodnotili slovami: „Pozrite na nich, ako sa milujú“.