Odpustky v spoločenstve Krista a svätých

Aby sme pochopili, čo sú odpustky, najprv si musíme uvedomiť, čo vlastne spôsobuje hriech človeku. Je viac definícií hriechu, ale na pochopenie odpustkov je najlepšia tá, podľa ktorej je hriech odklon od Boha a nezdravý príklon k stvoreniam – ľuďom i veciam.

POVAHA HRIECHU

Ťažký hriech nás zbavuje spoločenstva s Bohom, robí nás neschopnými večného života, čo sa volá „večný trest“ za hriech. Na druhej strane existuje dôsledok každého hriechu, čiže aj všedného, čo je nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktorý potrebuje očistenie, či už tu na zemi, alebo po smrti, teda v očistci.

To je takzvaný časný trest za hriech. Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 1472) hovorí, že tieto dva tresty vyplývajú zo samotnej podstaty hriechu a nemajú sa chápať ako „druh pomsty“ zo strany Boha.

Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky kajúcnika, ho môže priviesť až k úplnému očisteniu. Väčšinou sme však veľmi nedokonalí v láske, takže sme zaťažení časnými trestami a potrebujeme očistenie. Presne nato slúžia odpustky.

ZÍSKANIE ODPUSTKOV

Odpustky dosiahne náležite pripravený veriaci v Krista za stanovených podmienok. Sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.

Predpokladom na získanie odpustkov je: úmysel, stav posväcujúcej milosti (čiže po svätej spovedi), odpútanosť od hriechu (aj všedného) a splnenie podmienok stanovených Cirkvou: sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca a vykonanie skutku, na ktorý sa odpustky viažu.

Každý veriaci môže odpustky získať buď pre seba, alebo ich obetovať za zosnulých.

SPOLOČENSTVO SVÄTÝCH

Pri odpustkoch Cirkev, ako služobníčka vykúpenia, svojou mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.

Veriaci teda nie je v procese očisťovania izolovaný, ale sa nachádza v tajomnom spoločenstve solidarity – v spoločenstve svätých, kde patria veriaci, „ktorí už dosiahli nebeskú vlasť alebo si odpykávajú svoje viny v očistci, alebo ešte putujú na zemi“ (KKC 1475).

V spoločenstve svätých je výmena duchovných dobier, ktoré majú nekonečnú a nevyčerpateľnú hodnotu a sú nimi zadosťučinenia a zásluhy plynúce z vykúpenia Ježiša Krista a taktiež modlitby a dobré skutky Panny Márie a všetkých svätých.

ZA ZOSNULÝCH

Cirkev, opierajúc sa o spoločenstvo svätých, odporúča zosnulých do Božieho milosrdenstva a obetuje za nich prosby (suffragia), najmä svätú eucharistickú obetu (KKC 1055). Prosiť za druhých je prejavom milosrdenstva.

V  latinskom slove misericordia (milosrdenstvo) sa nachádzajú v koreni slová nešťastie, utrpenie (miseria) a srdce (cor). Je to teda prejav srdca, ktoré je blízke trpiacemu. Modliť sa za zosnulých je prax, ktorá sa nachádza už v Starom zákone (porov. 2 Mach 12, 46).

Zosnulí veriaci v očistci sa môžu očistiť iba tak, že vytrpia očistcové muky, alebo im v tomto procese pomáhame my na zemi našimi modlitbami a obetami a získavame pre nich odpustky, aby tak boli oslobodení od časných trestov, ktoré si zaslúžili za svoje hriechy