On je najmä Bohom milosrdenstva

Každé zjednodušenie textu a pokus určitým spôsobom poupratovať nepohodlné state v Písme sú zjednodušením tajomstva Boha. Jednou zo zvláštnych čŕt Boha v Starom zákone je jeho hnev. A práve tento hnev Boha, v prejavoch radikálne odlišný od Božej lásky, môže v človeku vyvolať pohoršenie.

Ale aby sa človek mohol priblížiť k Božej láske, musí sa priblížiť k tajomstvu Božieho hnevu, ktorý je úzko spojený s hriechom. Boží hnev poukazuje práve na určitú nezmieriteľnosť medzi svätosťou a hriechom (porov. Lv 19, 2).

Boh odsudzuje hnev

Ale Boží hnev je predsa trochu odlišný od hnevu človeka.  Sám Boh hneď na prvých stranách Starého zákona odsudzuje hnevlivé reakcie človeka, ktoré ústia do násilia namiereného proti druhým, či už ide o závisť Kaina (porov. Gn 4, 5), alebo prudký hnev Ezaua (porov. Gn, 27), alebo Simeona a Léviho, ktorí kruto pomstili zneuctenie svojej sestry (prov. Gn 49, 5).

Tento hnev je nezlučiteľný s Božou láskou a plodí iba neprávosť, násilie, krutosť a v konečnom dôsledku vedie k vražde. Sám Pán Ježiš prirovnáva hnev k vražde (porov. Mt 5, 22).

Na druhej strane môžeme na stranách Starého zákona nájsť zmienky o Božích mužoch, ktorých naplnil svätý hnev, ako napríklad: Mojžiš, Pinchas, Eliáš, Jeremiáš. Títo Boží muži v Starom zákone bojujú proti modlám a proti hriechu, a preto sú naplnení „Božím hnevom“ (porov. Jer 6, 11).

Paradoxom je, že Boh odmieta hnev človeka, a na druhej strane sa Boh sám hnevá a dá sa strhnúť touto silnou vášňou. Biblické texty opisujú tento fakt skrze množstvo obrazov. V prorockých knihách môžeme nájsť niektoré silné vyjadrenia, ktoré rozvíjajú tento samotný fakt; napríklad u proroka Izaiáša: „Jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom, jeho pery sú plné hnevu, jeho jazyk ako stravujúci oheň“ (Iz 30, 27).

V knihách Starého zákona Boží hnev zostupuje na všetkých vinníkov, ako na jednotlivcov, tak aj na národy. Najskôr na Izrael, lebo on slúži a stojí najbližšie k svätému Bohu (porov. Lv 19, 2), a potom na všetky iné národy, lebo Pán je Bohom celej zeme (porov. Jer 10, 10).

Hnev a milosrdenstvo

Netreba však zabúdať, že hnev nie je jediný cit Boha. Texty Starého zákona poukazujú na to, že v Bohu silno zápasia dva city: hnev a milosrdenstvo (porov. Iz 54, 8; Ž 30, 6). Oba tieto city vyjadrujú silnú náklonnosť Boha k človeku. Človek je pozvaný objaviť zmysel alebo tajomstvo Božieho hnevu – tajomstvo žiarlivej svätej lásky.

Proroci skrze svoje texty ozrejmujú toto tajomstvo, a tak poukazujú na vážnosť Božej lásky. Svätý Izraela nemôže zniesť hriech v ľude, ktorý si vyvolil, aby bol jeho svätým ľudom. Ale aj na iné národy sa vyleje Boží hnev podľa miery ich pýchy, lebo pyšne prekročili poslanie, ktoré im Boh zveril (porov. Iz 10, 5 - 15). Izrael je teda pozvaný adorovať svätého Boha, rozoznať svoj hriech, ale tým sa proces poznávania svätého Boha pre neho nekončí.

Potom ako spozná svätosť Boha, ktorá zabíja hriech, je pozvaný, aby adoroval milosrdnú lásku, ktorá oživuje človeka. Veď Boh je zhovievavý a pomalý k hnevu (porov. Ex 34, 6) a jeho milosrdenstvo je stále ochotné prejaviť sa (porov. Jer 3, 12).

Izrael spoznáva, že Boh nie je Bohom hnevu, ale Bohom milosrdenstva. Boh sa hnevá, ale v hĺbke srdca má zámer lásky. Táto skutočnosť povzbudzuje a vedie Izrael k tomu, aby prosil a modlil sa o vyslobodenie od hnevu, aby konal pokánie, a tak prijal jeho milosrdenstvo.