Panna Mária má účasť na spoločenstve svätých

Cirkev od svojho počiatku uctievala mučeníkov, úcta k svätým prekvitala i počas prenasledovania kresťanov v prvých storočiach. Popri svätých si Cirkev uctievala i anjelov, zvlášť archanjela Michala ako obrancu Cirkvi. Panne Márii patrí zvýšená pozornosť a zbožná úcta veriacich, a to pre jej dôverný vzťah ku Kristovi, pre jej výnimočné miesto v dejinách spásy, pre jej dokonalé vykúpenie a špecifické začlenenie do Cirkvi. Jedine Bohu však patrí úcta klaňania. Panna Mária nesmie byť uctievaná ako bohyňa.

Patrí jej úcta vzhľadom na jej Syna, na jeho vykupiteľské dielo, smrť a slávne zmŕtvychvstanie, v neposlednom rade za jej nepoškvrnenú čistotu a čnostný život. Takáto úcta, ktorá prevyšuje úctu k anjelom a svätým, sa nazýva v tradičnej teológii „nadúcta“. Nie je to adorácia, ktorá patrí jedine trojjedinému Bohu, a tiež to nie je úcta, ktorú prejavujeme ostatným svätým. Samotné slová evanjelia podľa svätého Lukáša predpovedajú túto úctu slovami „blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48). 

To znamená trojjedinému Bohu patrí adorácia, klaňanie (latria). Adoráciou rozumieme vyjadrenie našej podriadenosti voči niekomu, kto nás nekonečne presahuje. Panne Márii patrí „nadúcta“ (hyperdulia), lebo je prvá medzi svätými. Svätým a anjelom patrí úcta (dulia). Slovo klaňanie nie je práve šťastným výrazom pre uctievanie Panny Márie, je to skôr gramatické nedorozumenie, významovo je však odlišné od poklony, ktorá patrí výlučne Bohu. Uctievať niekoho znamená ctiť si jeho statočnosť, hrdinskosť, svätosť vzhľadom na jeho vzťah k Bohu.

Pannu Máriu, anjelov a svätých prosíme o príhovor, orodovanie pred tvárou Boha. „Dušu človeka pozná dokonale iba Boh. Panna Mária, anjeli a svätí poznajú dušu nejakého človeka len preto, že sa tešia z blaženého videnia Boha a v ňom môžu vidieť aj vnútornú realitu človeka“, píše páter Francesco Bamonte v knihe Diabolské posadnutia a exorcizmus. Panna Mária, svätí a anjeli teda môžu poznať naše potreby a pomáhať nám svojím príhovorom pred tvárou Boha. Je to ich účasť na spoločenstve svätých, je to dielo oslávenej Cirkvi v nebi, ktorá nie je odtrhnutá od Cirkvi putujúcej (bojujúcej) na zemi. Spoločenstvo svätých vyznávame i vo vyznaní katolíckej viery.

Pamiatku svätých v nebi si uctievame nielen pre ich príklad, ale ešte viac preto, aby sa pestovaním bratskej lásky upevňovala jednota celej Cirkvi v Duchu. Lebo ako nás kresťanské spoločenstvo putujúcich privádza bližšie ku Kristovi, tak nás spoločenstvo so svätými spája s Kristom, z ktorého ako z prameňa a hlavy prúdi všetka milosť a život samého Božieho ľudu: Kristovi sa klaniame, lebo je Boží Syn. Mučeníkov a všetkých ostatných svätých však právom milujeme ako Pánových učeníkov a nasledovníkov pre ich neobyčajnú oddanosť svojmu Kráľovi a Učiteľovi. Kiežby sme sa aj my stali ich spoločníkmi a spoluučeníkmi (porov. KKC 957)! 

Zatiaľ čo v Panne Márii Cirkev už dosiahla svoju dokonalosť, ktorá je bez poškvrny a vrásky, veriaci sa ešte usilujú vzrastať vo svätosti, bojujúc proti hriechu. A preto svoje oči upierajú k Márii, ktorá žiari všetkým ako vzor čností. Keď hovoríme o Márii, hovoríme o Kristovi, o človeku a jeho budúcnosti. Osoba Panny Márie osvetľuje povolanie ľudstva k svätosti a konečný cieľ, ku ktorému smeruje. Mária je nádhernou ikonou kresťanstva. Je možné ju vidieť ako priezračnú prizmu, ktorá určitým spôsobom zjednocuje a odzrkadľuje v sebe základné pravdy viery.