Porozumieť Ježišovmu vyjadreniu

Spomínaný verš je súčasťou Ježišovej rozlúčkovej reči učeníkom pred svojou smrťou počas Poslednej večere (porov. Jn 13 – 17). Svojím charakterom spadá tento text pod žáner takzvaných rozlúčkových rečí. Ide o texty, v ktorých sa hlavný hrdina nejakého príbehu lúči s pozostalými, zanecháva im svoje posledné posolstvo a kráča v ústrety smrti.

V Biblii nachádzame podobné príhovory ako napríklad posledná reč Jakuba (porov. Gn 47 – 50), posledná reč Mojžiša (porov. Dt 31 – 34) alebo rozlúčková reč Tóbiho (porov. Tob 14). Medzi stavebné prvky rozlúčkovej reči patrí aj označenie nástupcu, ktorý preberie úlohu vodcu v Božom ľude po smrti hlavného hrdinu. Mojžiš označuje Jozueho za svojho nástupcu, ktorý vovedie ľud do prisľúbenej zeme (porov. Dt 31, 7 - 8).

V Jánovom evanjeliu úloha nástupcu prislúcha Duchu Svätému – Tešiteľovi alebo Zástancovi, ktorého Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči sľubuje. Ani Ježiš nechcel zanechať svojich učeníkov opustených. Ukážkovým textom môžu byť práve slová v evanjeliu, kde je príchod Ducha podmienený Ježišovým odchodom (porov. Jn 16, 7).

Počas rozlúčkovej reči sa Ježiš učeníkom snaží ukázať, že jeho odchod – cez smrť na kríži späť k Otcovi – nebude pre nich stratou a dôvodom na smútok, ale ziskom. Ježiš im sľubuje, že po krátkom odlúčení sa k nim opäť vráti (porov. Jn 14, 19; 16, 16), čo sa aj deje po vzkriesení, keď k nim opäť prichádza (porov. Jn 20 – 21). Ovocím Ježišovej smrti bude aj príchod iného Tešiteľa – Ducha Svätého.

Ježišova smrť je priam podmienkou pre príchod Tešiteľa, a tak sa tento verš ukazuje ako paradox – niečo naoko zlé (Ježišova smrť) prinesie učeníkom niečo dobré – prítomnosť Ducha Svätého, cez ktorého bude Ježiš a jeho učenie naďalej a natrvalo prítomné medzi učeníkmi.

Text vyjadruje zvláštnu myšlienku, že Ježiš musí od učeníkov odísť, aby s nimi mohol natrvalo zostať prostredníctvom svojho Ducha. Okrem toho verš Jn 16, 7 hovorí o Ježišovom „poslaní“ Ducha, čo evokuje Otcovo poslanie Syna (porov. Jn 3, 17) a chce povedať, že tak ako bol Syn poslaný reprezentovať Otca, tak bude Duch poslaný reprezentovať Syna. Tým sa vlastne misia Syna medzi ľuďmi zavŕši a bude natrvalo prítomná.

Ježiš učeníkom sľubuje istú kontinuitu Božej prítomnosti medzi nimi. Počas svojho pôsobenia na zemi bol medzi nimi on sám; po svojom odchode bude medzi nimi prítomný prostredníctvom Ducha Zástancu. Pre tieto dôvody nemajú učeníci vnímať Ježišovu smrť ako stratu a katastrofu, ale ako spôsob, ktorým on sám zabezpečí svoju obnovenú prítomnosť medzi nimi.