Prijímať ženy ako sestry či matky

Priateľstvo nie je inštitúcia, ale vedomý vzťah, ktorý si každý slobodne zvolí podľa svojho záujmu. Cicero tvrdí, že priateľstvo nie je nič iné ako dokonalý súlad v Božích a ľudských veciach, zjednotený pocitom dobroprajnosti a úcty.

Aj Ježiš nazýva svojich učeníkov priateľmi. A zároveň ukazuje, v čom spočíva podstata priateľstva. Delil sa s nimi o svoje city, skúsenosti, svoje poznanie a lásku.

Ježiš neponúka učeníkom svoje priateľstvo, ale robí z nich priateľov vďaka slovám, ktoré im hovorí, a vďaka láske, ktorou ich miluje až do krajnosti.

Jeho láska je základom ich priateľstva: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13).

Na kríži dal Ježiš život za svojich priateľov. Oni žijú túto lásku a z tejto lásky. Touto láskou sú naplnení.

VZŤAH K ŽENÁM

Všetky evanjeliá nám zároveň približujú aj rôzne stretnutia a vzťahy Pána Ježiša so ženami. Spomeňme si na stretnutie Krista s naimskou vdovou, s hriešnicou v dome farizeja Šimona, so sestrami Máriou a Martou.

Okrem toho boli v Ježišovom sprievode viaceré ženy: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, a mnohé iné (porov. Lk 8, 1 – 3).

Tieto ženy nám ukazujú, aká má byť naša láska ku Kristovi i v našich vzájomných vzťahoch: má byť čistá, má zasahovať celú našu osobu, má Kristovi dôverovať, má byť plná nádeje, radosti, veľkodušnosti a odovzdanosti.

Aj my máme prísť k Ježišovi a zostať s ním, pretože ho máme skutočne radi a sme ochotní zaňho položiť aj svoj život.

Z toho vyplýva, že prípadné priateľstvo medzi kňazom a ženou predpokladá ľudsky a duchovne zrelé osoby.

V procese formácie nás kňazov je dôležité, aby sme našli svoju identitu muža povolaného k celibátu pre Božie kráľovstvo a na základe tejto identity vstupovali do kontaktu s ostatnými ľuďmi.

KDE SÚ HRANICE

Druhá, o nič menej dôležitá úloha, sa týka schopnosti rešpektovať hranice druhej osoby a vedieť chrániť vlastné hranice. Osvojiť si tieto vlastnosti je dôležité už aj pre bohoslovcov.

Čím máme väčšie jasno v tom, kým sme, čo chceme a čo skutočne zvládame, tým máme väčšiu schopnosť vytvárať zrelé vzťahy i vo svojom budúcom kňazskom živote.

Pekne to vyjadril svätý Ján Bosco ešte ako bohoslovec: „Chcem sa stať kňazom a žiť tak, ako má žiť kňaz.“

Konkrétne pre nás všetkých je dôležité, aby sme si držali určitú duchovnú a mentálnu hygienu. Aby sme pristupovali jeden k druhému s čistou mysľou a srdcom, pretože pravá láska ctí druhého.

Bohoslovec a kňaz by mal podľa Kristovho vzoru prijímať mladšie ženy ako sestry, staršie ako matky.

Už od bohosloveckých čias mi pomohla rada môjho duchovného otca: snaž sa vzájomné priateľstvo prežívať tak, aby si kedykoľvek mohol ísť na sväté prijímanie s čistým srdcom.

Na záver by som chcel poďakovať Pánovi za dar priateľstva a vyjadriť presvedčenie, že čisté priateľstvo je obrazom pôvodného a dokonalého priateľstva Trojice, samej podstaty Boha.

Prajem vám, aby ste v živote objavili zázrak a dar priateľstva a aby ste vďaka nemu boli naplnení láskou a poznaním Boha.