Rozhodnutie je na pleciach biskupov

Cirkevná autorita vďaka súčasnej pandémii rozhodla podávať sväté prijímanie do rúk aj na Slovensku. Vnímanie situácie je rozličné, avšak naši otcovia biskupi zaujali jasné stanovisko.    
Martin Kramara 30.07.2020
Rozhodnutie je na pleciach biskupov

Podávať sväté prijímanie do rúk vyplýva z viacerých aspektov, najmä z hygienického, keď zabránením dotyku úst prstami kňaza dochádza k menšej pravdepodobnosti prenosu infekcie. Uvažuje KBS o trvaní tohto spôsobu alebo aspoň o možnosti výberu zo strany veriaceho? Dokonca som mala návštevu z USA, kde osoba podávanie Eucharistie priamo do úst považovala za zásah do svojej intimity.

Jana, západné Slovensko


Rozhodnutie dočasne umožniť rozdávanie svätého prijímania do rúk urobili biskupi na plenárnom zasadaní KBS 10. marca tohto roku. Dôvodom bolo riziko ohrozenia života a zdravia veriacich pre koronavírus.

Stanovisko odborníkov bolo jednoznačné: Nebezpečenstvo prenosu kvapôčkovej infekcie je v zásadnej miere väčšie pri rozdávaní svätého prijímania do úst, keď veriaci dýchajú na ruky kňaza, než pri rozdávaní do rúk, ktoré si každý môže vopred dezinfikovať.

Z tohto dôvodu, v snahe chrániť zdravie ľudí vo výnimočnej situácii, vydala KBS dovolenie, ktoré sa vzťahuje na čas ohrozenia koronavírusom. 

Je zrejmé, že Eucharistia nemôže nikoho nakaziť, avšak jej rozdávateľ môže byť potenciálnym šíriteľom vírusu. Pre okolnosti, žiaľ, nebolo možné uskutočniť informačnú kampaň na objasnenie alternatívneho spôsobu prijímania, tak z hľadiska náležitej úcty voči Eucharistii, ako aj z hľadiska praxe vkladania hostií do rúk.

Rozdávanie skomplikovala aj povinnosť nosenia rúšok. Navyše v čase najprísnejších opatrení nebolo možné nechať rozhodnutie o spôsobe prijímania Eucharistie na veriacom, tak ako je to samozrejmé tam, kde je v bežných okolnostiach trvalo dovolené prijímať do rúk i do úst. 

Pastoračná múdrosť

Bolo dočasne nevyhnutné, aby sme všetci v záujme ochrany zdravia prijímali do rúk. Väčšina kňazov a veriacich túto skutočnosť prijala s porozumením. Žiaľ, vyskytli sa aj ťažkosti.

Biskupi napríklad kňazov žiadali o aplikovanie pastoračnej múdrosti, ak sa v jednotlivom prípade vyskytne fyzická nemožnosť (opieranie sa o barly, kožná choroba, trasenie rúk, slabozrakosť a podobne).

To treba zohľadniť, požiadať veriaceho, aby prijímal až na záver a nenútiť ho prijímať do rúk za každú cenu. Nie vždy sa to však stalo. 

Na druhej strane sa ukázalo, že niektorých veriacich pomýlili správy o údajnom zneucťovaní Eucharistie, keď sa prijíma do rúk. Nič také nie je náukou Katolíckej cirkvi.

Viaceré internetové stránky sa však stali zdrojom šírenia neprávd a zneisťovania ľudí. Neštítili sa dokonca ani spochybňovať biskupov, Svätého Otca a náuku Druhého vatikánskeho koncilu.

Treba si uvedomiť, že absolútna väčšina krajín sveta má trvalé dovolenie prijímať do úst i do rúk. Tvrdiť, že milióny katolíkov zneucťujú Eucharistiu, keď prijímajú telo Pána do rúk, je veľkou opovážlivosťou. 
 

Je potrebná prezieravosť

Koronakríza ale ukázala, že našich veriacich bude potrebné varovať pred internetovými stránkami, ktoré sa prezentujú ako katolícke, ale náuku Cirkvi prekrúcajú, odmietajú koncilové dokumenty, ba aj samotného pápeža.

Šírenie neprávd o Eucharistii je len špičkou ľadovca: ukázalo sa, že pod hladinou niektorých stránok sa ukrýva disent s celým smerovaním Cirkvi od Druhého vatikánskeho koncilu. Mnohí veriaci ich však čítajú, ba aj dobromyseľne podporujú.

Je pri nich totiž ťažie rozoznať ich skrytú agendu než pri weboch, ktoré otvorene vystupujú proti Cirkvi. Tam si ľudia ľahko spravia úsudok; tu sú však uvedení do omylu. 

Čo sa týka otázky, či alternatíva podávania svätého prijímania do rúk zostane aj po skončení koronakrízy: táto vec je na rozhodnutí slovenských biskupov, ktorí zvážia pastoračné okolnosti a môžu o tom hlasovať.

Samozrejme, ich rozhodovanie potom ešte podlieha odobreniu Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Táto otázka môže byť vecou najbližších mesiacov.

Zatiaľ však platí, že sväté prijímanie sa dočasne podáva do rúk. Výnimku možno urobiť v prípade fyzickej, psychickej či duchovnej nemožnosti jednotlivcov: títo majú kňazovi ťažkosť vopred avizovať a prijímať v rade na záver, potom ako už prijali všetci ostatní.