Rozlišujeme dve Kristove prirodzenosti

Pokúsme sa teda na to pozrieť jednoducho a zrozumiteľne, bez gréckych slov a spomínania konkrétnych heréz z prvých kresťanských storočí. Podotýkam, že tieto bludy boli na jednej strane výzvou a zaiste i tŕňom v oku, ale na strane druhej pomohli kryštalizovať, artikulovať kresťanskú a katolícku vieru. Samotné koncily a jednotlivé vyhlásenia vychádzajú z Božieho zjavenia, zo Svätého písma.

Na mnohých miestach Nového zákona je Ježiš Kristus označený ako Boží syn a takisto aj ako Syn človeka. Už tieto dve pomenovania naznačujú že Ježiš je pravým Bohom i pravým človekom. V Liste Filipanom sa píše, že Ježiš Kristus „hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka“ (Flp 2, 6 - 7). Potvrdzuje to i Katechizmus Katolíckej cirkvi, že Ježiš Kristus má dve prirodzenosti, božskú a ľudskú, ktoré nie sú zmiešané, ale spojené v jedinej osobe Božieho Syna (KKC 481).

Povedané inými slovami, vzhľadom na Ježiša Krista – tým, čím bol, zostal; a tým, čím nebol, to prijal. Zostal Bohom a stal sa človekom. A tak druhá božská osoba má dve prirodzenosti – božskú i ľudskú. Ježiš Kristus sa božskej prirodzenosti zriekol, ale Bohom zostal. Pri svojom vtelení ľudskú prirodzenosť prijal, čiže bola Bohom prijatá, ale nie zničená, ako to učí aj Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes. Vo Vyznaní viery sa modlíme, že Ježiš Kristus sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny.

V Nicejsko-carihradskom vyznaní: „On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“ Vidíme účinkovanie Boha – Ducha Svätého i odpoveď človeka – Panny Márie. Nebo sa spája so zemou, Boh sa spája s človekom, preto aj označenie Ježiša Krista ako Bohočloveka má svoje hlboké opodstatnenie. Aj keď sme zvyknutí myslieť spôsobom buď – alebo, buď čierne - alebo biele, teda buď Boh - alebo človek, vzhľadom na Ježiša Krista to neplatí.

Ale čo je veľmi dôležité a čo nám tajomstvo vtelenia Ježiša Krista jasne dokazuje i ukazuje, je skutočnosť, že božská i ľudská prirodzenosť je kompatibilná, teda sa dá spojiť. Že to nie sú dve nezlučiteľné látky, ako napríklad oheň a voda. To je veľmi dôležité vzhľadom na budúcnosť človeka a jeho účasť na Božom živote. A ešte keď si uvedomíme kladený dôraz, že človek Kristus Ježiš je jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi (porov. 1 Tim 2, 5). Čiže skrze človeka Ježiša Krista, ktorý je však zároveň aj Bohom, máme prístup k trojjedinému Bohu, a tak máme účasť na jeho božskej prirodzenosti.

Na záver treba spomenúť ešte jedno významné miesto – mohlo by sa nazvať vyznaním viery stotníka - z poslednej kapitoly Markovho evanjelia, keď evanjelista opisuje, ako Ježiš na kríži zomiera: „Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: ,Tento človek bol naozaj Boží Syn'“ (Mk 15, 39).