Ručitelia v oblasti výchovy a duchovného vedenia

Priznám sa, že ako kňaz často musím odpovedať na takúto otázku, že dotyčný alebo dotyčná nemôže zastávať tento dôležitý úrad. Potom zvyčajne nasleduje množstvo otázok, množstvo protestov a nakoniec i obvinenia, že som neľudský a kazím rodinné posedenie. Žiaľ, hoci je mi to ľúto, a to veľmi, nemôžem si pomôcť, lebo aj mňa viažu normy Katolíckej cirkvi a ja nie som zákonodarca, ktorý môže svojvoľne porušovať zákony.

PRESNE DANÉ STANOVY

To, kto môže byť krstným či birmovným rodičom, je stanovené jasne a striktne v Kódexe kánonického práva a v Katechizme Katolíckej cirkvi.  

Kán. 872 – Krstencovi, nakoľko je to možné, sa má dať krstný rodič, ktorého úlohou je dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života a pri krste dieťaťa priniesť ho spolu s rodičmi na krst a takisto sa usilovať, aby pokrstený viedol kresťanský život zodpovedajúci krstu a aby verne plnil záväzky, ktoré s ním súvisia.

Kán. 873 - Za krstného rodiča sa má brať iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo krstný otec a krstná matka.

Kán. 874 - § 1. Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča, je potrebné: 1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu; 2. aby zavŕšil 16. rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba dať výnimku; 3. aby bol katolík, pobirmovaný, už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu a viedol život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má prijať; 4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom zákonne uloženým alebo vyhláseným; 5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca. § 2. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckeho cirkevného spoločenstva, má sa prijať jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Z uvedeného jasne vyplýva, že musí ísť o človeka, ktorý je plne včlenený do Cirkvi, vedie život praktizujúceho kresťana.

DÔLEŽITÁ POMOC RODIČOV

Často môžeme hovoriť, že krstný rodič je niekto ako ručiteľ v banke. Každá banka má svoje normy, vyžaduje od toho, kto má ručiť za pôžičku alebo za toho, kto si požičiava z banky, aby mal stály príjem, musí ručiť za to, že banka nepríde o svoje investície, aj svojím majetkom. A krstní rodičia sú istým spôsobom ručiteľmi v oblasti výchovy a duchovného vedenia. Úloha krstného rodiča teda nie je len reprezentatívna, ale veľmi zodpovedná a krstní rodičia majú nielenže právo hovoriť do výchovy, ale priamo aj povinnosť. Birmovný rodič má spĺňať rovnaké uvedené podmienky.

Veľmi často sa stretávame s tým, že pri výbere prihliadajú na pokrvný vzťah a náklonnosť k tomuto blízkemu človeku. Na tom, samozrejme, nie je vôbec nič zlé, ale voliť si za krstného alebo birmovného rodiča niekoho a nehľadieť na jeho vzťah k Bohu a k Cirkvi znamená riskovať, že povoláme do služby človeka, ktorý úlohu krstného alebo birmovného rodiča nedokáže napĺňať.

Existuje mnoho mýtov, ktoré súvisia s úlohou krstného rodičovstva, napríklad: krstný rodič má byť zo súrodencov rodičov, lebo sa to tak patrí; krstný rodič je niekto, kto sa o moje dieťa materiálne postará, keby sa mne ako rodičovi niečo závažné stalo... Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 1255 hovorí: „Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou ekleziálnou službou.“