Solidarita je vždy možná

Slovo solidarita alebo solidárnosť znamená vo všeobecnosti vzájomnosť, svornosť, družnosť, vzájomnú podporu. 
Daniel Dian 29.08.2019
Solidarita je vždy možná

Svätý Otec František vyzýva, aby sme boli solidárni. Spolupodieľať sa materiálne, svojou účasťou či postojom na riešení sociálnych problémov iných. Mnohí veriaci žijú na hranici existenčných problémov a nestotožňujú sa s týmito slovami. Čo by ste poradili?
 
Martin, Bardejov

 

Kresťanstvo na základe náuky Ježiša Krista, šírené účinkovaním apoštolov a ich nástupcov, v praktickom živote od samého začiatku naplno rozvíja solidárnosť. Robí tak v zmysle slov Ježiša Krista v Evanjeliu Matúša: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma“ (Mt 25, 35) a Ježiš pokračuje: „Veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich  najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).

V Skutkoch apoštolov čítame: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval“ (Sk 4, 32 - 35).

V začiatkoch kresťanstva  bola charakteristickou črtou snaha o skutočné spoločenstvo, smerujúce k vzájomnej starostlivosti jedného o druhého. Z toho pramení aj výzva na aktívne konanie v zmysle slov pápeža Františka, a to bez výhovoriek. Ruku na srdce: Som naozaj taký núdzny, aby som aspoň niečo nemohol dať, nepodporil tých, čo sú vo väčšej núdzi? V priemere každý Slovák zahodí denne pol kilogramu potravín.

Väčšina z nás vyprodukovala potravinový odpad, lebo spotrebovala iba časť z použitých potravín. Až 57 percent z nás vyhadzuje ovocie a zeleninu, takmer 53 percent chlieb a pečivo a 24 percent nespotrebuje už pripravené jedlo. Ešte stále chceme tvrdiť, že nemôžeme pomôcť? Skúsme kúpiť o jeden rožok alebo jogurt menej, spotrebujme každé jedlo, ktoré uvaríme, a čo ušetríme, dajme ľuďom, na ktorých podporu vyzýva pápež František alebo o pomoc prosia naše dobročinné organizácie.

Myslime na Ježišove slová, ktorý nehľadí na veľkosť daru, ale všetko meria srdcom. „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie“ (Lk 21, 3 - 4). 

Žiaľ, musíme podotknúť, že máme aj negatívne skúsenosti s dávaním milodarov. Veľakrát dáme žobrajúcemu na ulici svoj „halier“ a zistíme, že sme boli zneužití. Preto chápem aj rezervovaný postoj mnohých k výzvam na pomoc, podelenie sa. Stále však platí slovo sv. Klementa Rímskeho, pápeža a mučeníka (91 – 101), že pomoc sa ukazuje hlavne v dávaní almužny, ktorá je prejavom súdržnosti spoločenstva.

„Silný nech sa stará o slabého, slabý nech si ctí silného. Bohatý nech dá chudobnému, chudobný nech chváli Boha, že mu dal niekoho, kto mu v núdzi pomohol.“ Vychádzal iste zo slov sv. Jakuba, apoštola, ktorý nástojí na jednote viery a skutkov. Veriaceho človeka nemožno pochopiť bez konkrétneho prejavu života, ktorým sú skutky viery; bez nich veriaci človek jednoducho neexistuje (porov. 2 Jak, 14 - 26).

Majme preto na pamäti slová emeritného pápeža Benedikta XVI.: „Láska je zlatou niťou celej sociálnej náuky Cirkvi. Každá zodpovednosť a angažovanosť vytýčená v tejto náuke, čerpá z lásky, ktorá je podľa Ježišovho učenia syntézou celého Zákona (porov. Mt 22, 36 - 40). Láska je opravdivou podstatou osobného vzťahu s Bohom a s blížnym. Je princípom nielen bezprostredných vzťahov medzi priateľmi, príbuznými a v malých skupinách, ale aj princípom sociálnych, ekonomických a politických vzťahov v najširších dimenziách. Pre Cirkev – formovanú náukou evanjelia – je láska všetkým.“