Sviatosť Kristovej krvi je pre všetkých

Všetci prirodzene chápeme, že slávenie Eucharistie, teda svätej omše, sa môže uskutočniť jedine s obidvoma materiálnymi skutočnosťami, ktoré sa prinášajú na oltár – teda chlebom a vínom. Z nich sa počas eucharistickej modlitby pôsobením Ducha Svätého stane sviatosť Kristovho tela a krvi.

Túto sviatosť potom prijíma kňaz a podľa možností aj ďalší veriaci prítomní na svätej omši. Cirkev vždy uznávala, že eucharistická obeta je neúplná, ak aspoň kňaz neprijíma pod obidvoma spôsobmi, aby sa tak zadosťučinilo Pánovmu príkazu, ktorý pri omši zaznieva v slovách „vezmite a jedzte“, „vezmite a pite“.

PRAKTICKOSŤ PRIJÍMANIA

Prvoradá je teda pozornosť na podmienky platnosti. Veľký vplyv na zmeny v niektorých podstatných obradoch, dokonca na ich zredukovanie, však mal na kresťanskom Západe aj zmysel pre praktickosť. Napríklad lámanie chleba bolo takmer úplne nahradené malými hostiami.

Čosi podobné sa stalo aj s prijímaním pod obidvoma spôsobmi. Je pochopiteľné, že prijímanie pitím z kalicha nie je úplne pohodlné a môže vyvolávať aj nechuť zo spoločného pitia. Ťažké a časté epidémie v dejinách tiež nepovzbudzovali do takéhoto prijímania.

A tak sa postupne hľadali aj iné riešenia, napríklad namáčanie hostie do kalicha. Okolo 12. storočia teologické dôvody určili platnosť Eucharistie tak, že v konsekrovanom chlebe je prítomný celý Ježiš Kristus. Avšak ešte v 15. storočí nachádzame prijímanie pod obidvoma spôsobmi.

Do toho ale prichádza reformácia. Ján Hus vyprovokoval zrušenie prijímania pod obidvoma spôsobmi na Kostnickom koncile a protestanti potom zapríčinili ďalšie upevnenie tohto rozhodnutia.

Tridentský koncil potvrdil úplnú Kristovu prítomnosť pod jednotlivými spôsobmi, no z neskoršieho pohľadu neprijal žiadne rozhodnutie, ktoré by sa týkalo prijímania pod obidvoma spôsobmi.

ZNAK EUCHARISTICKEJ HOSTINY

Od konca 19. storočia badáme v Cirkvi obnovenú túžbu po autentickosti liturgických znakov, čo sa neskôr pretavilo aj do ustanovení Druhého vatikánskeho koncilu.

Cirkev to vyjadruje slovami: „Plnšie zvýraznenie znaku svätého prijímania sa dosiahne prijímaním pod obidvoma spôsobmi. V tejto forme sa totiž dokonalejšie prejavuje znak eucharistickej hostiny a jasnejšie sa vyjadruje jednak Božia vôľa, ktorou sa potvrdzuje nová a večná zmluva v Pánovej krvi, jednak vnútorná súvislosť medzi eucharistickou a eschatologickou hostinou v Otcovom kráľovstve.“

Každoročne sa tiež v Direktóriu uvádzajú ustanovenia Pastierskeho listu o sviatostnom prijímaní z roku 1982, v ktorom sa pre Slovensko uvádzajú ďalšie konkrétne prípady, keď sa takto povoľuje sväté prijímanie. Ide najmä o omše spojené s vysluhovaním sviatostí a svätenín či pri rôznych výročiach.

ÚPLNÁ PRÍTOMNOSŤ JEŽIŠA

Treba však pamätať na to, že v každom zo sviatostných spôsobov je úplná prítomnosť Ježiša Krista, preto stačí sväté prijímanie pod spôsobom chleba, vo výnimočných prípadoch (napríklad pri nemožnosti požívať aj nízkolepkové hostie) pod spôsobom vína.

A má byť zároveň vylúčené nebezpečenstvo zneuctenia Eucharistie. Sväté prijímanie pod obidvoma spôsobmi teda nie je akási výsada duchovných. Práve oni by mali pamätať na to, aby aspoň pri niektorých príležitostiach takýmto spôsobom podávali Eucharistiu veriacim.