Veľkosť tajomstva oslavuje veľké Amen

Slovo Amen patrí medzi viaceré hebrejské termíny, ktoré kresťanská liturgia starostlivo uchovala v pôvodnej podobe. Popri tomto slove môžeme spomenúť napríklad Aleluja, Hosanna, Sabaoth, Cherubín, Serafín, a napokon aj samotné meno Ježiš. Spomedzi nich sa práve so slovom Amen stretávame najčastejšie.

Používa sa ako potvrdenie vyslovenej modlitby, ale aj formuly požehnania, prísahy či zmierenia. Odvodené je od slova amàn, ktoré označuje toho, kto je pravdivý a dôveryhodný, a znamená „naozaj“, „samozrejme“ alebo jednoducho „áno“.

V gréckom preklade Starého zákona Septuaginte sa prekladalo slovom génoito, ktoré znamená „nech sa stane“. Ale Nový zákon toto slovo neprekladá.

VEĽKÉ AMEN

V  kresťanskej liturgii má slovo Amen obrovský význam v kontexte Eucharistie. Týmto slovom odpovedáme tomu, kto nám podáva sväté prijímanie so slovami Telo Kristovo, prípadne Krv Kristova. Potvrdzujeme ním, že veríme v Kristovu prítomnosť v premenenom chlebe a víne.

Mimoriadne dôležité miesto však má Amen na konci eucharistickej modlitby, ktorá tvorí jadro celého slávenia svätej omše. A tým sa dostávame k podstate položenej otázky.

Toto Amen, ktoré sa často nazýva „veľké Amen“, znamená totiž nielen súhlas s  Kristovou prítomnosťou v Eucharistii, ale aj s celým slávením, so sprítomnením Kristovej obety, smrti i  zmŕtvychvstania, s pravdivosťou liturgie, ktorá toto sprítomnenie umožňuje, s osobou toho, kto Eucharistiu vysluhuje, ale aj s naším stretnutím s Kristom. Je to odpoveď na doxológiu, teda slová chvály a oslavy Boha.

Vieme, že Cirkev v celých dejinách bdela nad tým, aby eucharistickú modlitbu prednášal iba kňaz. Aktívna účasť kresťanov zhromaždených na slávení v tomto prípade teda nespočíva v  zapojení sa do prednesu modlitby, ale v tom, že na ňu odpovedia Amen. Dá sa preto povedať, že práve toto zvolanie Amen je najdôležitejšie a najslávnostnejšie z celej liturgie.

Už od tretieho storočia sa za hlavné výsady kresťanského ľudu považovalo počúvanie eucharistickej modlitby, zvolanie Amen v jej závere a účasť na eucharistickom chlebe. Potvrdzuje to svätý Justín, ktorý napísal: „Keď predstavený skončí prosby a  vďakyvzdávanie, všetci prítomní radostne zvolajú Amen!“

VIACERÉ OPAKOVANIA

V  súčasnej liturgii to, koľkokrát má toto konkrétne Amen zaznieť, žiadne predpisy nestanovujú. Usiloval som sa však poukázať na veľký význam tohto zvolania, a preto si myslím, že je vhodné, ak sa vo svätej omši toto „veľké Amen“ odlíši od všetkých ostatných.

Existuje veľké množstvo slávnostných nápevov, v ktorých sa opakuje trikrát, štyrikrát, šesťkrát, dokonca aj viac. Na Slovensku je vo všetkých kostoloch vžité trojité Amen, ktoré je uvedené v Liturgickom spevníku I. de facto ako jediná možnosť.

Nie je problém, aby zaznelo aj v týždni, aj v nedele a sviatky, a bez akéhokoľvek problému ho veriaci zaspievajú aj bez organovej predohry alebo sprievodu. Pri jeho speve totiž nejde o „veľkosť“ sviatku, ale o veľkosť sláveného tajomstva.