Veriaci sú tiež občania štátu

Odluka cirkvi od štátu je na Slovensku skôr zjednodušený mediálny termín, ktorým často médiá negatívnym spôsobom kritizujú podieľanie sa štátu na financovaní cirkví, predovšetkým Katolíckej cirkvi. Samotný pojem sa však týka skôr kompetencií štátu, ktoré uplatňuje voči cirkvám. V demokratických štátoch platí zásada nezasahovania štátu do vnútorných záležitostí cirkví a náboženských spoločností. Zároveň platí, že demokratické štáty majú pri dodržaní tejto zásady rôzne formy financovania cirkví od priamych dotácií (napríklad Belgicko, Grécko), asignačnej dane (Taliansko či Španielsko), cirkevnej dane (napríklad  Nemecko, Rakúsko), alebo predovšetkým nepriamu formu podpory (v USA a istým spôsobom aj vo Francúzsku).

Počas totalitného komunistického režimu v Československu boli cirkvi pod štátnym dozorom priamo riadené štátom od roku 1949 až do roku 1989. Jednou z požiadaviek sviečkovej demonštrácie v roku 1988 bolo, aby vtedajší režim umožnil plnú náboženskú slobodu a uvoľnil cirkvi zo štátneho zovretia. Táto požiadavka bola realizovaná po novembri 1989. Súčasná Ústava Slovenskej republiky v článku 24 ods. 3 znie: „Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.“ Toto ustanovenie zabezpečuje kompetenčnú odluku cirkví od štátu u nás bez ohľadu na formu dotácií zo štátneho rozpočtu.

Otázka samotného financovania cirkví je vysoko odborná otázka, ktorej zodpovedanie si vyžaduje oveľa širší priestor. Dúfam však, že som pomohol objasniť aspoň samotný termín odluky cirkví od štátu.