Viera v Boha amulety neuznáva

Otázku prístupu k amuletom môžeme prirovnať k otázke horoskopov. Ak ich čítame pre zábavu, nemusí to byť problém. Ak sa im však postupne podvolíme, začneme sa podľa nich riadiť, prispôsobíme im svoje rozmýšľanie, rozhodovanie a konanie, potom sa môžeme stať ich obeťou.

Rovnako amulety môžeme nosiť ako bižutériu, používať ich ako ozdobné a spomienkové predmety. Ako veriaci v jedného Boha ich však nemôžeme nahradiť Bohom samým – tým, že budeme dôverovať v ich ochranu a garanciu šťastia.

ČRTY POHANSTVA

Slovanská i slovenská podoba kresťanstva v sebe niesla a stále nesie podvedomé črty pohanstva. Tí istí ľudia, ktorí na „Smrtnú nedeľu“ (Piatu pôstnu nedeľu) vynášali po našich dedinách morenu, o dva týždne slávili v kostole nádej z Kristovho zmŕtvychvstania.

Táto kombinácia kresťanského náboženstva a starých pohanských náboženstiev im zjavne neprekážala. Dokonca zvyky pohanských náboženstiev integrovali do kresťanského kalendára.

Podobne je to aj dnes. Bežní i tradiční veriaci praktizujú rôzne vianočné i veľkonočné rituály, ktoré síce nemajú s kresťanskou vierou v jedného Boha veľa spoločného, ale patrí to ku generačným rituálom ich otcov a praotcov, ktorým veria ako garancii šťastia i zdravia.

Ak sú všetky tieto prejavy pretransformované a cielené na jedného Boha, môže to byť v poriadku. Problém nastáva, ak sa samotný rituál alebo amulet stane cestou i cieľom a s vierou v Boha neráta. Potom je to nespojiteľná dvojkoľajnosť, snažiaca sa udržiavať vedľa seba Boha aj bôžika (napr. amulet).

MAGICKÉ ÚKONY

Kresťanstvo je monoteistické náboženstvo, ktoré hneď na začiatku svojho Kréda i Dekalógu vyznáva vieru výlučne v jedného Boha („Verím v  jedného Boha...“;

„Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal!“). Ak túto vieru človek „dopĺňa“ či „posilňuje“ amuletom, už to nie je osobný vzťah k Bohu, ktorému dôveruje, ale používanie Boha ako jedného z mnohých amuletov. Niektorí kresťania majú v sebe, žiaľ, značné tendencie k  mágii.

Magicky chápu aj niektoré omšové alebo sviatostné formuly. Samotné evanjeliové slová Ježiša pri Poslednej večeri (toto je moje telo, toto je moja krv) chápu ako „magickú formulku premenenia“, ktorú ak kňaz omylom povie trochu inak, „premenenie“ nebude „fungovať“.

Ježiš nám však nezanechal presnú magickú formulku pre kúzelníkov, ktorú máme rituálne opakovať (napokon vo všetkých štyroch evanjeliách sa Ježišove slová trochu líšia), ale zanechal nám príklad konania – delenia chleba ako jeho vlastného tela všetkým, ktorí sú akokoľvek núdzni a túžia po celistvom ľudskom nasýtení.

KRESŤANSKÉ SYMBOLY

Rovnako všetky sviatostné vyjadrenia a veci nemôžeme chápať ako magické formulky a amulety, ale ako sprievodné vysvetľujúce slová a symboly, ktoré nás vovádzajú do tajomstva Božieho milovania človeka a Božieho prejavu k človeku v jeho potrebách, rozpoložení i bytí.

Podobne nosenie kresťanských symbolov (krížikov, medailónov) nechápme ako šťastie prinášajúci amulet, ale ako vyznanie a priznanie sa ku Kristovi, ktorý sa nám otvára vo svojej pravej ľudskosti, aby sme my zložili celú svoju ľudskosť do tej jeho a dôverovali mu.