Zachovanie pôstnej disciplíny je prejav lásky

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum, teda trojdnie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána. V tom čase veriaci má prejaviť svoju vieru: intenzívnou modlitbou napríklad liturgie hodín, svätého ruženca, krížovou cestou alebo čítaním Svätého písma. A tiež zrieknutím sa jedla, zdržiavaním sa mäsitého pokrmu.

Mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm. Pôstne obdobie má najprísnejšiu formu v deň Popolcovej stredy a na Veľký piatok. Sú to dni zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.

Aktuálne Direktórium na omše a liturgiu hodín hovorí, že všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich piatich spôsobov: zdržovaním sa mäsitého pokrmu; skutkom nábožnosti (účasťou na svätej omši, krížovou cestou alebo bolestným ružencom); čítaním Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút; skutkami lásky k blížnemu. (návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci, návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám); zrieknutím sa sledovania televíznych programov, fajčenia alebo alkoholických nápojov, alebo iným sebazaprením. 

Okrem presne určených spôsobov sú aj iné možnosti pokánia. Konať dobročinné skutky, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne. Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu. Rovnako skutkom kajúcnosti môže byť menej kritizovania, negativity, slov, ktoré očierňujú, špinia a zraňujú, menej zatrpknutosti, nepriateľstva, zdeptanosti a beznádeje, neprajnosti a podozrievania, hnevu a pesimizmu, menej pýchy a viac pokory.

Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach. Neodmysliteľnou súčasťou pôstu je dávanie almužny, získanej práve odopieraním si jedla alebo iných pôžitkov.

Ak čitateľ pozorne čítal predchádzajúce riadky, vyplýva z nich, že aj oškvarky patria medzi mäsitý pokrm. Takže ak si v piatok dám takéto jedlo, potom ma viaže vykonať iný skutok pokánia, a to v ten deň. Týka sa to všetkých piatkov v roku okrem Veľkého piatka, keď je striktný príkaz zdržovania sa mäsa, rovnako ako na Popolcovú stredu. Tento pôst je záväzný od 14. roku veku do konca života a okrem toho v tieto dva dni platí, že je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku) a pridáva sa tradícia dvakrát do „polosýta“. Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst, okrem príkazu zdržovať sa mäsa z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Ak na piatky pripadne slávnosť (čiže v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže.  

Pôst nemá byť iba formálnym splnením príkazu Cirkvi, ale spontánnym hnutím srdca v duchu výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou. Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.