Atómové zbrane sú nemorálne

V poradí 32. zahraničná cesta pápeža Františka mala dve etapy. V tomto vydaní Katolíckych novín si priblížime dni, ktoré strávil v krajine vychádzajúceho slnka, teda v Japonsku.
Ľudovít Malík 29.11.2019
Atómové zbrane sú nemorálne

Pápež František pri Pamätníku mieru v Hirošime. Snímka: profimedia.sk

Svätý Otec priletel do Tokia v sobotu 23. novembra podvečer a v Japonsku pobudol štyri dni, do 26. novembra. Mottom jeho návštevy bola výzva Chrániť každý život.

Sobota 23. novembra
Krátko po prílete sa pápež na pôde apoštolskej nunciatúry stretol s členmi Japonskej biskupskej konferencie. Táto inštitúcia združujúca pastierov troch arcidiecéz a 13 japonských diecéz bola zriadená v roku 1941.

Témou prvého pápežského príhovoru na pôde Japonska bola pripomienka heroického svedectva japonských mučeníkov, z obetí ktorých čerpali silu tajní kresťania z kraja okolo Nagasaki, ale aj otázky inkulturácie a evanjelizácie v dnešnom Japonsku.

Nedeľa 24. novembra
Hoci frenetické hlavné mesto nevykazovalo známky zvláštnej pozornosti k pápežovmu príchodu, nemožno ani tvrdiť, že by jeho príchod prebiehal bez povšimnutia.

Pri príležitosti návštevy došlo k jednej významnej zmene. Vláda konečne pristúpila na zmenu v interpretácii postavy Svätého Otca. Kým doteraz bol pápež označovaný za vládcu zákona (teda štátnika), teraz bol označený za vládcu vierouky, totiž za duchovného a morálneho vodcu na univerzálnej úrovni.

Druhý deň pápežovho pobytu, liturgicky zarámovaný slávnosťou Krista Kráľa, bol zrejme ťažiskovým dňom tejto návštevy a prebiehal prevažne v meste Nagasaki.

Pápež František sem pricestoval skoro ráno z tisíc kilometrov vzdialeného Tokia a vydal sa na miesto, ktoré sa viaže k strašnej udalosti, k mierovému pamätníku (Atomic Bomb Hypocenter) vybudovanému na mieste výbuchu druhej atómovej bomby z 9. augusta 1945, ktorou bolo zavraždených 75-tisíc civilistov. „Jadrové bomby nechránia národnú ani medzinárodnú bezpečnosť,“ povedal okrem iného pápež František.

Neskoro popoludní sa pápež odobral do 400 km vzdialenej Hirošimy, aby tam už za tmy predniesol reč, ktorú japonská verejnosť zrejme najviac očakávala. Pamätník mieru (Hiroshima Peace Memorial Museum) je zvyšok budovy postavenej českým architektom Janom Letzelom v roku 1915 ako mestské výstavisko.

Dňa 6. augusta 1945 došlo neďaleko nej k výbuchu prvej atómovej bomby, ktorá v okamihu zniesla zo sveta 80-tisíc ľudí, prevažne civilistov, a ďalších 80 tisíc ich umieralo postupne v nasledujúcich dňoch, mesiacoch a rokoch.

Ako sa očakávalo, pápež odsúdil ako nemorálne nielen použitie, ale aj vlastnenie atómových zbraní.

„S pevným presvedčením chcem zdôrazniť, že použitie jadrovej energie na vojnové účely je dnes viac ako inokedy zločinom nielen proti človeku a jeho dôstojnosti, ale proti akejkoľvek budúcnosti nášho spoločného domu. Použitie atómovej energie na vojnové ciele je amorálne, rovnako ako je nemorálne vlastnenie jadrových zbraní. Budeme za to súdení.“

Pondelok 25. novembra
Aj v pondelok mal Svätý Otec opäť veľmi nabitý program. Začal stretnutím s obeťami tzv. trojakej tragédie - zemetrasenia, cunami a havárie jadrovej elektrárne vo Fukušime v roku 2011.

Miestne obyvateľstvo je vnímavé k malým gestám ústretovosti a veľmi si váži to, že rímsky biskup venuje pozornosť tým, na ktorých miestne inštitúcie často už zabudli. Na stretnutí v kongresovom centre Bellesalle Hanzomon v Tokiu bolo 800 ľudí.

František si vypočul svedectvá troch ľudí, ktorí sa zázrakom zachránili. Svätý Otec v svojom príhovore pripomenul, že pri trojitej tragédii prišlo o život 18-tisíc ľudí a 50-tisíc evakuovaných stále žije v provizórnych podmienkach bez možnosti návratu do svojich domovov. Vyjadril želanie, aby toto stretnutie poslúžilo k ďalšej konkrétnej pomoci obetiam týchto tragédií.

Po stretnutí s obeťami trojakej katastrofy zamieril pápež František do cisárskeho paláca na súkromné stretnutie s cisárom Naruhitom. Privátny rozhovor oboch predstaviteľov trval presne pol hodiny.

Vo večerných hodinách sa Petrov nástupca vydal do sídla japonskej vlády v tokijskej štvrti Kantei. Po súkromnej schôdzke s premiérom Šinzóm Abem sa Svätý Otec prihovoril verejným predstaviteľom a diplomatickému zboru a bilancoval témy svojho japonského pobytu.

Petrov nástupca ocenil drahocenný kultúrny poklad, ktorý v priebehu mnohých storočí dokázalo Japonsko rozvinúť a uchovať, vrátane hlbokých náboženských a morálnych hodnôt, ktoré charakterizujú túto starobylú kultúru.

Utorok 26. novembra
Posledný deň návštevy v Japonsku Svätý Otec venoval jezuitom pôsobiacim v tejto krajine a návšteve Univerzity Sophia. Ešte predtým ráno slávil súkromnú svätú omšu v kaplnke kultúrneho centra, ktorúj s pápežom koncelebrovali jeho spolubratia z japonskej jezuitskej provincie.

Po spoločných raňajkách pápež pozdravil starých a chorých kňazov v priľahlom rehoľnom dome a tak sa odobral do veľkej univerzitnej posluchárne, kde ho očakávali zástupcovia študentov a profesorského zboru.

Deväť fakúlt Univerzity Sophia dnes navštevuje celkovo trinásťtisíc poslucháčov, z toho pol druha tisícky tvoria zahraniční študenti. Prednáša im 1 400 profesorov pochádzajúcich z dvadsaťjeden krajín. V rámci japonského školstva má táto katolícka univerzita vysoké prestížne postavenie.

Svätý Otec potom krátko predpoludním odletel späť do Ríma.